back to top

ISSN 1337-8481

Archívy SeredOnLine

Úvod Blog Strana 392

Juraj Šebo po sebe zanechal hodnotné dielo – informácie

1

„Nevedel som si predstaviť život bez Bratislavy “

Ide o súbor kníh, v ktorých  záujemcovia aj po desiatkach rokov nájdu údaje o dobe socialistickej.

Písal hlavne o Bratislave, ale nielen o nej. V knihách ľudskou rečou priblížil život po dekádach až do Milénia.

S Jurajom sme sa stretali relatívne často hlavne na rôznych akciách a prakticky vždy, keď bola vydaná jeho ďalšia kniha. Všetky máme v knižnici, väčšinu s jeho osobným venovaním.

Počas protikovidových opatrení Jurajovi síce knihy vyšli, no to sme sa už nestretli a teda knihy sme zakúpené a podpísane nemali. Juraj Šebo zomrel náhle v roku 2021 a nám sa dnes podarilo naraz dokúpiť dve chýbajúce knihy a doplniť ich do súboru, ktorý je dnes súčasťou knižnice MÚZEA TOTALITY.

Dnes do súboru zakúpené a doplnené knihy Juraja Šeba:

AKTUALIZOVANÉ: dokúpená ďalšia kniha od autora Juraja Šeba:

O Jurajovi Šebovi:

Ing. Juraj Šebo (* 1943  †︎ 2021)

  • Juraj Šebo sa narodil v roku 1943 v Bratislave

  • starý otec bol člen Hlinkovej strany a stará mama bol Židovka, ktorá sa musela počas II. svet. vojny skrývať

  • druhý starý otec vlastnil krčmu v Trnávke

  • otec zubný technik s vlastnou ordináciou, matka domáca pani

  • matka s otcom počas 2. svetovej vojny pomohli zachrániť sedemčlennú židovskú rodinu

  • birmovný otec Arnošt Rosin deportovaný do Osvienčimu, odkiaľ sa mu podarilo ujsť

  • otcovi v roku 1948 skonfiškovali stroje, nastúpil do štátneho podniku

  • v roku 1950 bol jeho otec ako politický väzeň odsúdený na šesť rokov nútených prác

  • Juraj Šebo mal problém ísť študovať, skončil na Strednej všeobecno-vzdelávacej škole na Makarenkovej ulici

  • Vysoká škola dopravná v Žiline

  • päť rokov pôsobil ako spevák bigbítových kapiel

  • oženil sa, má dve deti

  • 28. augusta 1968 mal promóciu, keď vpadli do ČSSR vojská Varšavskej zmluvy

  • nastúpil na Západoslovenské riaditeľstvo spojov v Bratislave, kde pôsobil tridsať rokov

  • v rokoch 1983 a 1987 bol vo Fínsku na pretekoch v behu na lyžiach

  • po stretnutí s emigrantami už cestovnú doložku nedostal

  • v roku 1992 matka vyznamenaná a zapísaná na Múr cti v Záhrade spravodlivých v Jeruzaleme

  • v roku 1999 išiel na rok do Kosova budovať poštovú sieť

  • rozviedol sa a v roku 2000 sa druhýkrát oženil

  • v roku 2003 skončil na krajský riaditeľ pošty a vrátil sa na tri mesiace do Kosova

  • v rokoch 2005 – 2006 sa stal prezidentom zásielkovej obchodnej služby

  • na dôchodku začal písať knihy, na konte ich má takmer 20

  • v roku 2021 pamätník zomrelSpisovateľ Juraj Šebo sa narodil v roku 1943 v Bratislave do maloburžoáznej rodiny. Starí rodičia sa zoznámili v Chicagu v USA, kam odišli za zárobkom. Starý otec bol po návrate členom Hlinkovej strany v Žiline. Stará mama mala vlastný krajčírsky salón. Ako rodená Židovka sa musela počas II. svetovej vojny skrývať. Druhý starý otec vlastnil krčmu v Trnávke. Otec pamätníka bol zubný technik v Bratislave s vlastnou ordináciou, matka domáca pani. Matka s otcom počas 2. svetovej vojny skrývali v byte sedemčlennú židovskú rodinu. Jurajov birmovný otec Arnošt Rosin bol v roku 1942 deportovaný do Osvienčimu, odkiaľ sa mu podarilo ujsť. Otcovi v roku 1948 skonfiškovali stroje a nastúpil do štátneho podniku. V roku 1950 bol otec pamätníka ako politický väzeň odsúdený na šesť rokov nútených prác. Juraj Šebo mal problém ísť študovať. Nakoniec ho prijali na Strednej všeobecno-vzdelávacej škole na Makarenkovej ulici a neskôr pokračoval na Vysokej škole dopravnej v Žiline. Počas vysokej pôsobil päť rokov ako spevák bigbítových kapiel. V roku 1968 sa oženil, má dve deti. 28. augusta 1968 mal práve promóciu, keď vpadli do ČSSR vojská Varšavskej zmluvy. Po ukončení štúdií nastúpil na Západoslovenské riaditeľstvo spojov v Bratislave, kde pôsobil tridsať rokov. V rokoch 1983 a 1987 bol vo Fínsku na pretekoch v behu na lyžiach. Po stretnutí s emigrantami už cestovnú doložku nedostal. V roku 1992 bola jeho matka Oľga Šebová vyznamenaná a zapísaná na Múr cti v Záhrade spravodlivých v Jeruzaleme. V roku 1999 išiel na rok do Kosova budovať poštovú sieť. Rozviedol sa a v roku 2000 sa druhýkrát oženil. V roku 2003 skončil ako krajský riaditeľ pošty a vrátil sa na tri mesiace do Kosova. V rokoch 2005 – 2006 sa stal prezidentom zásielkovej obchodnej služby. Na dôchodku začal písať knihy. Na konte ich má takmer 20. Zdroj: Pamatnaroda.cz

– – –

Exponáty Múzea totality sú postupne  dokumentované fotograficky a spolu s popiskami publikované na online platforme, ktorú môžete navštíviť tu:

https://www.muzeumtotality.online/

Ďalšie informácie o totalitnej dobe a socialistickom Československu nájdete tu:

https://socializmus.sk/

Ak máte staré predmety z čias socializmu a máte záujem umiestniť ich v múzeu pre ich zachovanie pre ďalšie generácie, uvítame to a bez váhania sa ozvite e-mailom, alebo telefonicky na číslo: 0907 277 777.

Zachovajme kus histórie aj pre tých, ktorí tu budú pre nás. A ukážme im, aký bol reálny život v totalitnej dobe, kedy si jedna strana prisvojila moc a vládu nad ľuďmi aj za cenu ich streľby na hraniciach, ak sa systém rozhodli opustiť.

Ukazujme a o dobe minulej hovorme našim deťom pravdu, aby im dobré veci slúžili ako príklad a zo zlých sa poučili a chyby minulosti neopakovali.

Nezabúdajme, sloboda stojí za to a za jej získanie veľa ľudí trpelo a mnohí dokonca položili život.

Video z Múzea totality:

Víkend priniesol doplnenie MÚZEA TOTALITY o zaujímavé exponáty

0

Aj keď sa to nezdá, stále sú veci, ktoré sa do expozície mapujúcej socialistickú dobu hodia a ešte ich v zbierkach nemáme. Po víkende sme opäť spokojnejši.

V expozícii zameranej na socialistické zdravotníctvo už máme sklenené injekčné striekačky s ihlami, no toto je kúsok ešte starší. A kompletný vrátane mimoriadne zachovalej krabičky.

Za darovanie tohto kúsku ďakujeme Kamilovi Korczovi.

Do vitríny zameranej na bývalú Nemeckú demokratickú republiky (NDR / DDR) v ktorej sa nachádza mimo množstva originálnych dobových exponátov aj kúsok Berlínskeho múru, pribudla knižka Sprievodca po NDR.

Kozmetická taška plná rôznych druhov natáčok z čias socializmu. Konečne máme vystavené asi všetky typy bežne používaných natáčok v socialistickom Československu.

Holiaca ručná mašinka kovová v originálnom balení. Ešte nám chýba mašinka úplne bežná bakelitová – snáď sa niekde ešte nájde odložená a nepotrebná a skončí v múzeu.

Plastové misky pravdepodobne zo závodnej jedálne niektorého z bývalých štátnych podnikov, alebo školskej jedálne bývalého ČSSR. Smaltované hrnčeky a plastové lyžičky.

Školský zošit formátu  A4 s originálnym „pijakom“ pijavým papierom. Aspoň 40 rokov staré šatky a spodné prádlo. Blúzka a ďalšie drobnosti. Staré klasické pančuchy. Šampóny, hotelové mydielko s logom  Čedok a olej na opaľovanie. A niekoľko druhov plastových kvetov, ktoré nechýbali snáď v žiadnej domácnosti. Nevyžadovali zalievanie, nevyhynuli, akurát sem tam bolo potrebné z nich poutierať prach.

Všetky tieto predmety od darkyne Jarmily Zahornadskej z Prahy vyzdvihol a do MÚZEA TOTALITY priviezol Marek Guspan.

Ďakujeme.

Za nižšie uverejnené fotografie kníh z čias socializmu a školské zošity, srdečne ďakujeme Magde Vrábelovej.

– – –

Exponáty Múzea totality sú postupne  dokumentované fotograficky a spolu s popiskami publikované na online platforme, ktorú môžete navštíviť tu:

https://www.muzeumtotality.online/

Ďalšie informácie o totalitnej dobe a socialistickom Československu nájdete tu:

https://socializmus.sk/

Ak máte staré predmety z čias socializmu a máte záujem umiestniť ich v múzeu pre ich zachovanie pre ďalšie generácie, uvítame to a bez váhania sa ozvite e-mailom, alebo telefonicky na číslo: 0907 277 777.

Zachovajme kus histórie aj pre tých, ktorí tu budú pre nás. A ukážme im, aký bol reálny život v totalitnej dobe, kedy si jedna strana prisvojila moc a vládu nad ľuďmi aj za cenu ich streľby na hraniciach, ak sa systém rozhodli opustiť.

Ukazujme a o dobe minulej hovorme našim deťom pravdu, aby im dobré veci slúžili ako príklad a zo zlých sa poučili a chyby minulosti neopakovali.

Nezabúdajme, sloboda stojí za to a za jej získanie veľa ľudí trpelo a mnohí dokonca položili život.

Video z Múzea totality:

Bolo teda za socializmu lepšie?

64

Dlhé rady už pri vykladaní žiadaného a nedostupného tovaru pred inak prázdnymi obchodmi, nedostatok aj bežného kečupu, ale aj toaletného papiera, a dokonca aj hygienických vložiek a obdobných základných vecí dennej potreby.

Charakteristika doby pred niečo viac ako tromi desaťročiami, no nástenky na chodbách škôl, nemocníc, fabrík a úradov plné propagandistických letákov oslavujúcich budovanie „rozvinutej socialistickej spoločnosti“.

Nezabúdajme, neklamme a nezavádzajme naše deti a vlastne ani dnes už tridsiatnikov o dobe, ktorú sme prežili. Hovorme im pravdu a poskytnime dostatok faktov o tejto dobe, aby nežili v ilúziách, že niekedy bolo lepšie…

Tu je niekoľko materiálov, z ktorých je možné dozvedieť sa viac o socializme, nefungujúcom zriadení, a o systéme založenom na klamstve a sebaklame. Na potláčaní ľudských práv, slobody slova a strieľaní vlastných občanov, keď chceli totalitný režim opustiť.

Iba nedávno sme k téme publikovali niekoľko dnes už historických materiálov, v ktorých sme dobu minulú pripomenuli aj ľuďom túžiacim po návrate socializmu a totalitného zriadenia (jedno bez druhého by nebolo) a to dokumentami danej doby. Teda tými dokumentami, ktoré aj v spomenutej totalitnej dobe vzniknúť mohli. Sú síce jemné a poplatné režimu, no i tak kritizujú. Svojsky, ale zrozumiteľne.

Pravda o socializme

A dali sme možnosť  čitateľom v ankete online hlasovať, či hodnotia pozitívnejšie dobu totality, alebo súčasnosť.

HLASUJTE: Žilo sa vám lepšie za socializmu, alebo sa žije lepšie v dnešnej dobe?

A tu v  MÚZEU TOTALITY  je možné osobne vidieť originálne predmety z doby totality. Čítať originálne noviny a časopisy napísané a vydané v totalitnej dobe. A vlastnou rukou sa dotknúť Železnej opony, ktorá po dlhé desaťročia obkolesovala socialistické  Československo a delila totalitu od slobodného sveta na západ od nás.

– – –

Exponáty Múzea totality sú postupne  dokumentované fotograficky a spolu s popiskami publikované na online platforme, ktorú môžete navštíviť tu:

https://www.muzeumtotality.online/

Ďalšie informácie o totalitnej dobe a socialistickom Československu nájdete tu:

https://socializmus.sk/

Ak máte staré predmety z čias socializmu a máte záujem umiestniť ich v múzeu pre ich zachovanie pre ďalšie generácie, uvítame to a bez váhania sa ozvite e-mailom, alebo telefonicky na číslo: 0907 277 777.

Zachovajme kus histórie aj pre tých, ktorí tu budú pre nás. A ukážme im, aký bol reálny život v totalitnej dobe, kedy si jedna strana prisvojila moc a vládu nad ľuďmi aj za cenu ich streľby na hraniciach, ak sa systém rozhodli opustiť.

Ukazujme a o dobe minulej hovorme našim deťom pravdu, aby im dobré veci slúžili ako príklad a zo zlých sa poučili a chyby minulosti neopakovali.

Nezabúdajme, sloboda stojí za to a za jej získanie veľa ľudí trpelo a mnohí dokonca položili život.

Video z Múzea totality:

Unikátny výtlačok mapy pre zahraničie za čias ČSSR

0

Naozaj zaujímavý a unikátny výtlačok mapy s reklamou socialistického podniku pravdepodobne určený výlučne pre zahraničie s mapami  ČSSR a NDR včera skončil v MÚZEU TOTALITY. Mapa pochádza od zberateľa z Českej republiky a je v mimoriadne zachovalom stave, resp. vyzerá, akoby bola vytlačená len včera.

– – –

Exponáty Múzea totality sú postupne  dokumentované fotograficky a spolu s popiskami publikované na online platforme, ktorú môžete navštíviť tu:

https://www.muzeumtotality.online/

Ďalšie informácie o totalitnej dobe a socialistickom Československu nájdete tu:

https://socializmus.sk/

Ak máte staré predmety z čias socializmu a máte záujem umiestniť ich v múzeu pre ich zachovanie pre ďalšie generácie, uvítame to a bez váhania sa ozvite e-mailom, alebo telefonicky na číslo: 0907 277 777.

Zachovajme kus histórie aj pre tých, ktorí tu budú pre nás. A ukážme im, aký bol reálny život v totalitnej dobe, kedy si jedna strana prisvojila moc a vládu nad ľuďmi aj za cenu ich streľby na hraniciach, ak sa systém rozhodli opustiť.

Ukazujme a o dobe minulej hovorme našim deťom pravdu, aby im dobré veci slúžili ako príklad a zo zlých sa poučili a chyby minulosti neopakovali.

Nezabúdajme, sloboda stojí za to a za jej získanie veľa ľudí trpelo a mnohí dokonca položili život.

Video z Múzea totality:

O socialistických zväzákoch, pionieroch a iskričkách

0

Jedna návšteva zberateľa likvidujúceho zbierku dobových vecí zo socializmu hlaavne zameraných na Pioniersku organizáciu a SZM spôsobila rozšírenie zbierky v MÚZEU TOTALITY.

Cez desať vlajok v mimoriadne zachovalom stave:

   

Brožúrky týkajúce sa SZM a Pionierskej organizácie a dokonca Iskier:

Pracovná košeľa Pionierov hnedej farby s červenou pionierskou šatkou:

Samostatná kvalitná látková pionierska šatka červenej farby:

A aká je toto šatka nevedel ani zberateľ a netušíme ani my:

Odznaky – a to sme si mysleli, že máme už všetky:

Originálne zväčšeniny podlepených fotografií z nástenky nejakého úradu – asi OV KSS:

Biela košeľa s originálnymi gombíkmi a modrá šatka maďarských pionierov z čias socializmu:

Propagandistické letáky:

A tiež komunistické vlajky z bývalého  ZSSR s motívami zodpovedajúcimi danej dobe a miesta pôvodu:

– – –

Exponáty Múzea totality sú postupne  dokumentované fotograficky a spolu s popiskami publikované na online platforme, ktorú môžete navštíviť tu:

https://www.muzeumtotality.online/

Ďalšie informácie o totalitnej dobe a socialistickom Československu nájdete tu:

https://socializmus.sk/

Ak máte staré predmety z čias socializmu a máte záujem umiestniť ich v múzeu pre ich zachovanie pre ďalšie generácie, uvítame to a bez váhania sa ozvite e-mailom, alebo telefonicky na číslo: 0907 277 777.

Zachovajme kus histórie aj pre tých, ktorí tu budú pre nás. A ukážme im, aký bol reálny život v totalitnej dobe, kedy si jedna strana prisvojila moc a vládu nad ľuďmi aj za cenu ich streľby na hraniciach, ak sa systém rozhodli opustiť.

Ukazujme a o dobe minulej hovorme našim deťom pravdu, aby im dobré veci slúžili ako príklad a zo zlých sa poučili a chyby minulosti neopakovali.

Nezabúdajme, sloboda stojí za to a za jej získanie veľa ľudí trpelo a mnohí dokonca položili život.

Video z Múzea totality:

Všetky novo získané artefakty sú už vystavené a k zhliadnutiu v Múzeu totality.

Vojenská lekárnička s originálnou náplňou z čias socializmu

0

Možno by obväzy a ostatný zdravotnícky materiál nesplnil súčasné normy a je nejaký ten „rôčik“ po záruke, no život by ním zachrániť možné bolo. A zranený by sa  na použité obväzy po záruke určite nesťažoval…

Originálnu veľkosťou objemnú vojenskú lekárničku nám do MÚZEA TOTALITY dnes predpoludním z opačného kúta Slovenska priviezol pán, ktorý ju už v zbierke nepotrebuje. Prevzali sme si ju pred kaviarňou a hneď ranná káva lepšie chutila…

Lekárnička bez najmenších pochýb bola výborne skladovaná a tak viac menej bez ujmy vydržala viac ako štyri desaťročia.

Trvale bude vystavená v expozícii zameranej na socialistické zdravotníctvo v MÚZEU TOTALITY.

– – –

Exponáty Múzea totality sú postupne  dokumentované fotograficky a spolu s popiskami publikované na online platforme, ktorú môžete navštíviť tu:

https://www.muzeumtotality.online/

Ďalšie informácie o totalitnej dobe a socialistickom Československu nájdete tu:

https://socializmus.sk/

Ak máte staré predmety z čias socializmu a máte záujem umiestniť ich v múzeu pre ich zachovanie pre ďalšie generácie, uvítame to a bez váhania sa ozvite e-mailom, alebo telefonicky na číslo: 0907 277 777.

Zachovajme kus histórie aj pre tých, ktorí tu budú pre nás. A ukážme im, aký bol reálny život v totalitnej dobe, kedy si jedna strana prisvojila moc a vládu nad ľuďmi aj za cenu ich streľby na hraniciach, ak sa systém rozhodli opustiť.

Ukazujme a o dobe minulej hovorme našim deťom pravdu, aby im dobré veci slúžili ako príklad a zo zlých sa poučili a chyby minulosti neopakovali.

Nezabúdajme, sloboda stojí za to a za jej získanie veľa ľudí trpelo a mnohí dokonca položili život.

Video z Múzea totality:

Klasický telefónny zoznam z čias socializmu

0

Pamätáte si na tieto telefónne zoznamy? Mal ho každý, kto mal zavedenú tzv. „pevnú linku“. Reč je o telefóne a pre mladšiu generáciu, nie o mobilnom.

Aktualizované a tlačené boli každé dva roky a to pre každé  mesto. Vo veľkých mestách boli telefónne zoznamy samozrejme podstatne hrubšie. Boli aj v telefónnych búdkach – tak tam to boli naozaj hrubé knihy. Hlavne v Prahe a Bratislave.

Trvalo nám naozaj dlho, pokým sa nám klasický telefónny zoznam z čias socializmu do Múzea totality podarilo získať. Sme radi, že od minulého týždňa jeden máme. Je síce z Prahy, no je.

Ak niekto náhodou doma nájde obdobný  telefónny zoznam najlepšie pre okres Galanta, resp. s tel. číslami v meste Sereď, radi ho vystavíme v priestoroch múzea. Väčšina takých zoznamov nepochybne skončila v zberných surovinách, no veríme, že niekde zostal kúsok zabudnutý.

Srdečne ďakujeme.

– – –

Exponáty Múzea totality sú postupne  dokumentované fotograficky a spolu s popiskami publikované na online platforme, ktorú môžete navštíviť tu:

https://www.muzeumtotality.online/

Ďalšie informácie o totalitnej dobe a socialistickom Československu nájdete tu:

https://socializmus.sk/

Ak máte staré predmety z čias socializmu a máte záujem umiestniť ich v múzeu pre ich zachovanie pre ďalšie generácie, uvítame to a bez váhania sa ozvite e-mailom, alebo telefonicky na číslo: 0907 277 777.

Zachovajme kus histórie aj pre tých, ktorí tu budú pre nás. A ukážme im, aký bol reálny život v totalitnej dobe, kedy si jedna strana prisvojila moc a vládu nad ľuďmi aj za cenu ich streľby na hraniciach, ak sa systém rozhodli opustiť.

Ukazujme a o dobe minulej hovorme našim deťom pravdu, aby im dobré veci slúžili ako príklad a zo zlých sa poučili a chyby minulosti neopakovali.

Nezabúdajme, sloboda stojí za to a za jej získanie veľa ľudí trpelo a mnohí dokonca položili život.

Video z Múzea totality:

Starý stojan na časopisy, klasický drevený vešiak a zakúpený Trabant, ktorému musíme nájsť v múzeu miesto

0

Niekoľko skutočne starých a hlavne pre milovníkov reštaurácií a kaviarní dobre známych vecí sme iba nedávno získali do MÚZEA TOTALITY.

Asi pol storočia starý stojan na noviny  a klasický vešiak nachádzajúci sa snáď v každom starom filme sme získali z Českej republiky a stredu Slovenska.

No a ešte – konečne máme svojho Trabanta. Ešte mu musíme nájsť miesto v múzeu a ideme ďalej…

– – –

Exponáty Múzea totality sú postupne  dokumentované fotograficky a spolu s popiskami publikované na online platforme, ktorú môžete navštíviť tu:

https://www.muzeumtotality.online/

Ďalšie informácie o totalitnej dobe a socialistickom Československu nájdete tu:

https://socializmus.sk/

Ak máte staré predmety z čias socializmu a máte záujem umiestniť ich v múzeu pre ich zachovanie pre ďalšie generácie, uvítame to a bez váhania sa ozvite e-mailom, alebo telefonicky na číslo: 0907 277 777.

Zachovajme kus histórie aj pre tých, ktorí tu budú pre nás. A ukážme im, aký bol reálny život v totalitnej dobe, kedy si jedna strana prisvojila moc a vládu nad ľuďmi aj za cenu ich streľby na hraniciach, ak sa systém rozhodli opustiť.

Ukazujme a o dobe minulej hovorme našim deťom pravdu, aby im dobré veci slúžili ako príklad a zo zlých sa poučili a chyby minulosti neopakovali.

Nezabúdajme, sloboda stojí za to a za jej získanie veľa ľudí trpelo a mnohí dokonca položili život.

Video z Múzea totality:

Klub Bar je pripravený na stretnutia, plánovanie nových expedícií a debaty počas dlhých zimných večerov

Začínajú dlhé dni a nám sa cnie za cestovaním, na ktoré sme boli zvyknutí pred prísnymi protipandemickými opatreniami. Ešte v v dvadsať devätnástom roku nebol mesiac, počas ktorého by sme necestovali niekde do zahraničia. Za desaťročia pred Covidom sme videli kus sveta a to aj krajiny, do ktorých ide tak promile Slovenskej populácie.

Už pred týmito Vianocami sa stretáme za účelom aspoň približného načrtnutia ciest pre budúci rok.

Priestory súkromného clubu prispôsobeného na naše potreby sú využívané aj pre stretanie v MÚZEU TOTALITY.

Sme radi, že sa život postupne aspoň do určitej miery vracia do starých koľají.

                   

Video z MÚZEA TOTALITY:

Pred 33 rokmi na Deň ľudských práv sa Slováci vybrali za Železnú oponu, aby povedali „Haló Európa“

Pochod takmer 200 000 Slovákov spoza ostnatých drátov do slobodného sveta za Železnou oponou sa odohral iba niekoľko dní po Nežnej revolúcii a to v najstudenšom dni toho roka. Bolo -11 C a napriek tomu sa práve tento okamih do pamäti všetkých účastníkov zapísal mimoriadne pozitívne. Spolu sme sa prihlásili k hodnotám slobodnej a demokratickej Európy vo viere, že v krajine bude už len lepšie.

Drvivá väčšina, snáď 99% účastníkov tohto historického pochodu, nikdy za skutočnou Železnou oponou, na slobodnom západe nikdy nebolo. A presne ten počet ľudí pozeral na obchody vtedy „rakúskej dedinky na konci sveta Wolfsthal“ a malinkého provinčného mestečka Hainburg s vytreštenými očami a nepochybne aj nemalou závisťou.

Čakal nás nový svet, nový život.

Pred 33 rokmi som do Hainburgu išiel so svojim otcom. čím sme mali možnosť zúčastniť sa na tejto dôležitej takmer celonárodnej akcii. Najznámejší protagonisti Nežnej revolúcie Milan Kňažko a Ján Budaj sa prítomným prihovorili z traktorovej vlečky spolu s Helmutom Zilkom, starostom Viedne. O štvrťstoročie neskôr som po rovnakej trase do Hainburgu zobral svojho syna, aby sme sa presne na rovnakom mieste symbolicky dali do reči s Jánom Budajom.

Viac čítajte tu:

http://archiv.seredonline.sk/clanky/pred-25-rokmi-ma-do-hainburgu-zobral-otec-dnes-som-tam-zobral-ja-svojho-syna-aby-sme-pochopili-vyznam-pozdravu-ahoj-europa/index.html?fbclid=IwAR3OzpU3JDDDCtMk55J4OmZJNvDkp2bxQtzqV7XYtvSOQiL81MED_y_vQiE

Fotografie z pochodu do Hainburgu na výročie Dňa ľudských práv z pred 33  rokov:

Foto: (C) Milos Majko

Pred týmto významným výročím som rozmýšľal koho oslovím, aby sa vyjadril k minulosti a k súčasnosti a typ padol na umelca Petra Kalmusa. Dohoda bola, že sa stretneme u nás v Múzeu totality, no pracovné vyťaženie nás oboch spôsobilo, že sme krátky rozhovor absolvovali v jednej z piešťanských kaviarní, ktorá žiaľ čo do svetelných podmienok nie je vhodná na filmovanie.

V tomto prípade však dôležitým nie je obraz, ale obsah samotného rozhovoru, za ktorý Petrovi ďakujem.