Iba nedávno sme písali o zlom stave cestných komunikácií v okolí mesta Sereď priamo sa dotýkajúcich bezpečnosti dopravy dokonca aj na obchádzkovej trase vytýčenej v súvislosti s úplným uzatvorením mosta ponad železnicu.
Spomenuli sme aj zlý stav železničnej infraštruktúry.
Až v súčasnosti vychádza na povrch pravda o železniciach a žiaľ ich perspektíva je nateraz mimoriadne zlá.
Podľa v súčasnosti dostupných informácií, v minulom roku dalo výpoveď až 1575 železničiarov, z čoho viac ako 1000 malo odísť do dôchodku. Nových zamestnancov malo byť prijatých niečo cez 950, no treba si uvedomiť, že zaučenie na odborné profesie na železniciach nie je jednoduché a napríklad nový výpravca sa zaúča až rok.
Odborová asociácia výpravcov a dispečerov upozorňuje na zlý stav v rezorte už dlhšiu dobu. Len v regióne západného Slovenska má chýbať takmer 500 zamestnancov, ktorí sú nutne potrební na zabezpečenie riadenia železničnej prevádzky. Odborár Ferencei sa vyjadruje „situácia je skutočne kritická“. Problém má mať Bratislava a Trnava a to smerom na Záhorie.
Podľa slov odborníkov vidiacich do problematiky železníc, vážne problémy sú aj s pracovníkmi zabezpečujúcimi údržbu trate a zabezpečovacích zariadení. V prípade týchto zamestnancov sa ich akútny nedostatok dlhodobo prejavuje prakticky na celom Slovensku.
Vyzerá to tak, že doprava na železnici bude musieť byť obmedzovaná a vlaky budú meškať ešte viac ako meškajú už teraz. Ignorovanie stavu na železniciach a odsúvanie riešení problémov najneskôr spôsobilo výrazne väčší problém s hľadaním východísk z predmetnej situácie a minimálne k zvýšeniu miest musí prísť čo najskôr ak už ovšem nie je neskoro.
Už dávno bolo potrebné hľadať systémové riešenia a pracovníkov si pripravovať už na školách a lákať ich prípadne aj na rôzne formy štipendií a benefitov.
Je potrebné uvedomiť si, že na akékoľvek obmedzovanie verejnej dopravy bude citlivo reagovať aj verejnosť používajúca tento druh dopravy denne a že súčasný stav na železnici nesmeruje k jej rozvoju a obmedzovaniu individuálnej dopravy a tým šetreniu prírody, ale opačne. Sme pravdepodobne jedinou, alebo minimálne jednou z mála krajín civilizovaného sveta, kde železnice nemajú dostatočnú prioritu a namiesto výrazného rozvoja, modernizácie a zvyšovania rýchlostí na tratiach zažívajú skôr úpadok. Dnes už ťažko hľadať hrdých železničiarov na svoj spoločenský status a príslušnosť k tomuto druhu dopravy.
