Ak teda hovoríme v našom čase. A následne sa začal meniť svet…
Černobyľská havária sa stala 26. apríla 1986 v černobyľskej atómovej elektrárni na Ukrajine (vtedy Ukrajinská SSR ako časť Sovietskeho zväzu). Ide o najhoršiu jadrovú haváriu v dejinách jadrovej energetiky. V priebehu experimentu a testu bezpečnostného systému došlo k prehriatiu a následnej parnej explózii reaktora typu RBMK-1000, pričom sa do vzduchu uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, Východnú Európu a Škandináviu. Boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, čo si vyžiadalo evakuáciu a presídlenie asi 200 000 ľudí. Približne 70 % rádioaktívneho spadu skončilo v Bielorusku.
Nehoda zvýšila obavy o bezpečnosť sovietskeho jadrového priemyslu, spomalila na mnoho rokov jeho expanziu a zároveň nútila sovietsku vládu prehodnotiť mieru utajovania. Nástupnícke štáty po rozpade Sovietskeho zväzu – Rusko, Ukrajina a Bielorusko – dodnes nesú bremeno pokračujúcich nákladov na dekontamináciu a liečenie ochorení spôsobených černobyľskou haváriou. Je ťažké presne zaznamenať počet úmrtí spôsobených udalosťami v Černobyli – odhady sa pohybujú od 4000 podľa agentúr OSN po 90 000 podľa Greenpeace International. V priamom dôsledku havárie a pri jej hasení a likvidácii zahynulo podľa sovietskych údajov 31 ľudí. Problém je stále široko diskutovaný a jeho dlhodobým dopadom sa stále celkom neporozumelo. Výdavky na likvidáciu katastrofy odhadol bývalý sovietsky prezident Michail Sergejevič Gorbačov v roku 2006 na 18 miliárd rubľov, v skutočnosti boli pravdepodobne oveľa vyššie.
V januári 1993 vydala IAEA revidovanú analýzu černobyľskej havárie, prisudzujúcu hlavnú vinu konštrukcii reaktora a nie chybe operátorov. Analýza IAEA z roku 1986 pritom označovala za hlavnú príčinu havárie činnosť operátorov.
Wikipedia.org
