back to top

ISSN 1337-8481

Archívy SeredOnLine

Ako volili naši dedovia a otcovia

- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -

Ondrej Urban, Zväz vojakov SR – klub Sereď /  Na voľbách v Rakúsko-Uhorsku mohli voliť iba príslušníci šľachty, majetní ľudia a ľudia s vyšším vzdelaním, celkom asi 5-6% všetkých obyvateľov. Ženy nemohli voliť vôbec. Po vzniku Československej republiky (ČSR) získali podľa ústavy z roku 1920 volebné právo všetci dospelí muži aj ženy. Po prijatí zákona č. 56/1927 Zb. z. z 8. apríla 1927 o volebnom práve príslušníkov brannej moci a žandárstva však stratili volebné právo všetci vojaci a žandári.

Voliči si mohli v roku 1920 vyberať kandidátov z úctyhodného počtu 49 politických strán. Už v prvých voľbách Národného zhromaždenia (NZ) v apríli 1920 sa prejavila ľavicová orientácia Seredčanov. Z celkového počtu 5094 obyvateľov Serede sa zúčastnilo volieb 2472 voličov. Najviac hlasov, 1477, získala Československá sociálno-demokratická strana (ČSSD), ktorá zvíťazila aj celoštátne. Druhá skončila Ľudová strana s 500 a tretie Združené židovské strany so 405 hlasmi. Za ČSSD kandidoval do NZ Ján Melicher, ktorý sa stal 5.10.1920 richtárom Serede. Za Združené židovské strany do NZ kandidoval David Salzer.

V prvých voľbách do obecného zastupiteľstva 16.9.1923 síce v Seredi zvíťazila  Slovenská ľudová strana  (SĽS) so ziskom 741 hlasov (30,29%), ale Komunistickú stranu Československa (KSČ) so 740 hlasmi ((30,25 %) od nej delil jediný hlas, tretia skončila ČSSD so 425 hlasmi (17,38%), štvrtá Židovská strana získala 417 hlasov (17,05 %). Starostom sa stal František Remenár z víťaznej SĽS. Vo voľbách do obecných zastupiteľstiev 16.10.1927 zvíťazila KSČ so 744 hlasmi (35,26 %) pred Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou (HSĽS) so 433 hlasmi (20,52 %) a Židovskou stranou s 394 hlasmi (18,67 %). ČSSD bola štvrtá s 259 hlasmi (12,27 %). Starostom Serede sa stal komunista Dominik Áč. Vo voľbách do NZ v októbri 1929 v Seredi zvíťazila KSČ so 646 pred Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou (HSĽS) so 444 a ČSSD so 443 hlasmi. Štvrté Volebné združenie poľských strán a židovských strán získalo 320 hlasov. V rámci ČSR však zvíťazila Republikánska strana  poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu, ktorá získala 1 105 429 hlasov.

Obecné zastupiteľstvo v Seredi bolo 8.6.1931 rozpustené a v roku 1931 sa v Seredi obecné voľby nekonali. Sereď v tomto nebola ojedinelá, v júli 1930 rozpustili obecné zastupiteľstvo v Šoporni. Dôvodom boli spory s komunistickými poslancami, ktorí aj napriek veľkej zadlženosti obce požadovali, aby obec  poskytovala denné príspevky nezamestnaným a zvýšila platy svojim robotníkom. Obec spravovala 8-členná komisia vedená Františkom Kejdanom.

Ďalšie voľby do obecného zastupiteľstva sa v Seredi konali až 1.12.1935. 14 dní pred obecnými voľbami boli v Seredi zakázané verejné zhromaždenia. Znova zvíťazila KSČ so 722 hlasmi (27,22% z 2653 platných hlasov), koalícia HSĽS, Krajinskej kresťansko-socialistickej strany, Maďarskej národnej strany a Československej strany ľudovej získala 592 hlasov (22,31%). Československá strana národno-socialistická bola tretia so 423 (15,94%), štvrtá Židovská strana mala 336 hlasov (12,67%).  Seredčan František Kubač sa stal poslancom NZ za KSČ.

Vo voľbách do NZ v máji 1935 opäť v Seredi zvíťazila KSČ so ziskom 895 hlasov, druhá bola ČSSD so 683 hlasmi. Tretí skončil Autonomistický blok s 357 hlasmi, štvrtá Československá živnostensko-obchodnícka stredno-stavovská strana získala 270 hlasov. Starostom mesta sa stal Ernest Ezr. V júni 1936 sa vzdal funkcie a nahradil ho František Kejdana, ktorý sa vo voľbách kandidoval za Československú stranu národno-socialistickú. V rámci celej ČSR však voľby vyhrala Sudetonemecká strana a Karpatonemecká strana s 1 249 530 hlasov, druhá Republikánska strana  poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu získala 1 176 593 hlasov. Na Slovensku získal najviac hlasov Autonomistický blok (Autonomistický blok (HSĽS, SNS, Autonomní zemědělský sojuz a Poľská strana v Československu). Františka Kubača zvolili do senátu NZ. 25.4.1936 však bol pozbavený mandátu. Do krajinského zastupiteľstva na Slovensku v roku 1935 kandidoval obuvník Andrej Sloboda z Dolného Čepeňa a robotník Tomáš Konuš zo Serede, obidvaja za KSČ. František Kejdana 28.10.1938 rezignoval a vedením obce bol poverený seredský farár Vojtech Puchardt ako vládny komisár. Po vyhlásení slovenskej autonómie sa konali na 18.12.1938 voľby do Snemu Slovenskej krajiny.  Slovensko zažilo prvé voľby s jednotnou kandidátkou pod vedením HSĽS, za ktorú v Seredi hlasovalo 2830 z 2838 zúčastnených voličov. Sereď už bola okresným mestom a z 15882 odovzdaných hlasov v celom okrese bolo 15824 za a 58 proti.

- Článok pokračuje pod reklamou -

Ďalšie voľby sa konali až v roku 1946 mohli voliči voliť iba politické strany združené v rámci tzv. Národného frontu (NF). Voliť už mohli aj vojaci.  Mužstvo sa malo volieb zúčastniť samostatne, teda v žiadnych vojenských formáciách а bez vojenského dozoru. Politické strany však nesmeli rozvíjať v armáde stranícku činnosť akéhokoľvek druhu. Na Slovensku kandidovala Demokratická strana (DS), Komunistická strana Slovenska, Strana slobody a Strana práce. V Seredi zvíťazila DS s 2014 hlasmi, KSS získala 1340, Strana práce 88, Strana slobody 25 hlasov, v rámci ČSR však zvíťazila KSČ.

Po úplnom prevzatí moci KSČ vo februári 1948 volili voliči už iba jednotnú kandidátku NF. 30.5.1948 získala v Seredi 3466 hlasov, proti bolo 308, v celej ČSR za ňu hlasovalo 90 percent obyvateľstva. Od roku 1954 sa volili poslanci do všetkých stupňov zastupiteľských zborov naraz. NF okrem troch politických strán (DS bola rozpustená) zahŕňal aj rôzne spoločenské organizácie. Cieľom volieb v ČSSR bolo určiť na dobu piatich rokov členov jednotlivých zastupiteľských zborov. Za poslancov boli volení politicky a odborne vyspelí občania, ktorí preukázali oddanosť socializmu a schopnosť zabezpečovať zverené úlohy. Voliči volili manifestačne. Ak niekto išiel za plentu, bol podozrivý, že chcel hlasovať proti určenej kandidátke. Vojaci v základnej službe nevolili v mieste svojho civilného bydliska, ale v posádke, v ktorej sa zdržiavali počas svojej základnej služby. To sa zdôvodňovalo potrebou zabezpečiť bojovej pohotovosti ozbrojených síl s tým, že aj tak sa volia kandidáti jednotného frontu s jedným volebným programom, ktorý sa bude uskutočňovať všade. Účasť na voľbách zakaždým dosahovala takmer 100%. Podľa predstaviteľov KSČ takéto voľby stmeľovali občanov do jedného pevného bloku, ukazovali jednotnú vôľu a odhodlanie občanov ísť ďalej cestou výstavby socializmu.

Voľby v kapitalistických krajinách naopak podľa nich sprevádzalo nechutné súperenie desiatok strán prinášajúce do života občanov chaos. Po voľbách v roku 1971 napríklad vydal veliteľ 6. ženijného pluku v Seredi vo svojom dennom rozkaz z 29.11.1971 vyhlásenie: „V dňoch 26.-27.11.1971 prebehli u útvaru voľby do všetkých zastupiteľských zborov. Volieb sa zúčastnilo 100 % voličov a všetci odovzdali hlasy za kandidátov NF.

Prístupom k voľbám príslušníci útvaru svoj zodpovedný postoj nielen k tomuto dôležitému aktu, ale i k socialistickej spoločnosti a jej ďalšiemu vývoju pod vedením KSČ. Voľby boli u nás prevedené manifestačným spôsobom, čo dokazuje, že príslušníci útvaru stoja pevne ako príslušníci armády na stráži mieru a socializmu za šťastnú budúcnosť našich národov. Blahoželám k dosiahnutiu výsledkov vo voľbách všetkým príslušníkom útvaru, zvoleným poslancom a súdruhom vyslovujem poďakovanie za zodpovedný a vysoko uvedomelý vzťah k tomuto aktu i všetkým členom obvodných a okrskových komisií.“

V posledných voľbách éry socializmu v roku 1986 hlasovalo za kandidátku NF 99,91%. Už o 4 roky bolo všetko inak. Vrátili sa voľby kandidátov viacerých samostatných politických strán. 9.6.1990 zvíťazilo v Seredi hnutie Verejnosť proti násiliu s 28,86% pred Slovenskou národnou stranou s 20,65%. KSS ešte získala 17,21%. 6.6.1992, kedy zvíťazilo Hnutie za demokratické Slovensko so 48,98 % už iba 1,09%.

Prvý prezident ČSR Tomáš Garrigue Masaryk bol zvolený aklamačne na prvom zasadnutí NZ 14.11.1918. Opätovne ho zvolili 27.5.1920, 27.5.1927 a 24.5.1934 tajným hlasovaním, v roku 1920, keď získal 284 hlasov boli jeho protikandidátmi predstavitelia sociálnej demokracie  Alois Můňa so 4 hlasmi a Antonín Janoušek s 2 hlasmi, Dr. August Naegle z Nemeckej nacionálnej strany získal 61 hlasov, v roku 1927 získal Václav Šturc 54 hlasov proti 274, v roku 1934 Klement Gottwald s 38 hlasmi proti 327, obaja za KSČ. 18.12.1935 zvolilo NZ tajným hlasovaním za prezidenta Edvarda Beneša väčšinou 340 hlasov zo 440 hlasovacích lístkov. Tiež mal protikandidáta – Bohumila Nemca z Republikánskej strany, ktorý získal 24 hlasov, 76 lístkov bolo prázdnych. 30.11.1938 sa stal prezidentom ČSR Emil Hácha väčšinou 272 hlasov ako jediný kandidát. 39 hlasov bolo proti. 29.10.1939 zvolil Slovenských snem všetkými hlasmi za prezidenta Slovenskej republiky Jozefa Tisa. Po oslobodení sa do úradu prezidenta obnovenej ČSR vrátil Edvard Beneš a po voľbách 19.6.1946 bol zvolený znova, pričom získal všetkých 298 platných hlasov. 14.6.1948 zvolilo všetkých 296 poslancov verejným hlasovaním za prezidenta jediného kandidáta Klementa Gottwalda. Československí prezidenti boli potom až do roku 1989 volení jednomyseľne bez protikandidátov. 21.3.1953 to bol Antonín Zápotocký, 19.11.1957 a 12.11.1964 Antonín Novotný, 22.3.1973 Ludvík Svoboda, 29.5.1975, 22.5.1980 a 22.5.1985 Gustáv Husák. Výnimkou bola voľba Ludvíka Svobodu 30.3.1968, kedy už bolo cítiť Pražskú jar a 6 poslancov sa zdržalo hlasovania. Václav Havel ako prvý nekomunistický kandidát od roku 1948 získal 29.12.1989 opäť hlasy všetkých poslancov.

zdroj: Mesto Sereď
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img

Ďalšie články