Našťastie už dávno, presnejšie za čias socialistického Československa, kedy štát riadili komunisti a v priamo v Ústave ČSSR sme mali vládu jednej strany zakomponovanú.
Ešte ani v takom marci či dokonca ani v lete roku 1989 by sme nepovedali, že po novembri 1989 vedúca úloha KSČ v Československu padne, Husák skončí ako prezident, Jakeš odíde do histórie rovnako ako Štěpán a ďalšie tisíce súdruhov parazitujúcich na totalitnom zriadení.
Áno, bola to doba, v ktorej bolo Československo obohnané tzv. „Železnou oponou“, pri prekonávaní ktorej na „narušiteľov hraníc“ – paradoxne nie zvonka k nám, ale opačne – pohraničiari jednoducho strieľali. Alebo po ľuďoch utekajúcich zo „socialistického raja“ na slobodu pustili svorku útočiacich psov plemena Československý vlčiak.
Fragment originálnej Železnej opony z hraníc Československa a Rakúska, máme vystavený v expozícii Múzea totality.





