V sobotu sme na domácej palubovke odohrali dvojzápas so súpermi z Považskej a Handlovej.
Prvý zápas proti Považskej sme začali ako z veľkej knihy. Veľmi dobre sme bránili a jednoducho zakončovali, o čom svedčí aj skóre 10:1 už v druhej minúte stretnutia. Súpera sme tým donútili vziať si oddychový čas a od tohto momentu sa hra vyrovnala na oboch stranách. Na polčasovú prestávku sme však odchádzali s mankom siedmich bodov, čo stále nič neznamenalo a zápas bol otvorený. Druhý polčas sme ale nezačali vôbec dobre – akoby sme ani nenastúpili a zostali mysľou ešte v šatni. Nebránili sme, robili sme veľa zbytočných strát a v útoku sme sa trápili. Hoci sme mali ešte niekoľko svetlých momentov, nedokázali sme sa bodovo odtrhnúť ani potrápiť súpera v rozhodujúcich chvíľach. Zápas sme síce začali veľmi dobre, no náš výkon sme nedokázali udržať počas celého stretnutia.
Druhý zápas nás čakal dobre známy súper z Handlovej. Keďže Handlovčania hrali dva zápasy po sebe a my sme boli oddýchnutí, očakávali sme podobný vstup ako v prvom zápase. Bohužiaľ, nestalo sa tak. Pôsobili sme unavene, akoby nás prestávka skôr vyčerpala. Nebránili sme, nešprintovali sme ani do útoku, ani do obrany a chýbala nám aj aktivita na doskoku. Celkovo môžeme byť spokojní najmä s prvým polčasom prvého zápasu a čiastočne aj s jeho druhou časťou.
Do ďalších zápasov si však musíme odniesť ponaučenie, že bojovnosť a výkon je potrebné udržať počas celého stretnutia. Chlapci nás už o tom presvedčili, že vedia hrať veľmi dobre celý zápas (nie je to tak dávno čo porazili súpera z Komárna, kde sa hralo tvrdo a agresívne naozaj celý zápas a do poslednej sekundy kde nebolo stále o víťazovi rozhodnuté. Tá radosť bola naozaj úprimná a hlavne zaslúžená!)
Vyjadrenie Adama Madáča: “Zápasy v sobotu boli podľa mňa celkom fajn. V prvom zápase sme hrali prvú štvrtinu super a viedli sme 10:1. Potom sme si ale začali až príliš veriť, poľavili sme a nakoniec sme to prehrali. Pred druhým zápasom som si myslel, že vyhráme, lebo Handlová hrala dva zápasy po sebe a museli byť unavení. Lenže my sme sa hneď „opustili“, akonáhle sme začali prehrávať. Prestali sme sa povzbudzovať a nikomu sa nechcelo šprintovať. Boli sme hotoví už po pár dĺžkach ihriska. Ale poslednú štvrtinu sme podľa mňa začali hrať znova tak dobre, ako tú prvú v prvom zápase. Napriek tomu všetkému sa mi tie zápasy páčili. Verím, že sa zlepšíme a nabudúce už vyhráme!”
Trénerky: Karin Henčeková, Stanislava Henčeková
PROJEKT JE REALIZOVANÝ S FINANČNOU PODPOROU MESTA SEREĎ!
