V zaplnenej záhradnej čitárni Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave sme vo štvrtok 7. mája 2026 mali možnosť „ochutnať“ niečo z úplne čerstvej poetickej úrody: konala sa tam prezentácia novej zbierky poézie Romana Beňa Správa o stave. Roly moderátora sa zhostil literát a riaditeľ uvedenej knižnice Pavol Tomašovič. O hudobné vstupy sa postaralo duo SEL Sounds, sestry Karolína (texty, spev) a Margaréta (hudba, gitara, spev) Považanové, venujúce sa hudbe na pomedzí indie popu a folku. Hneď na začiatku sme sa spolu s nimi naladili na víkendovo-poetickú vlnu coverom známej piesne Čerešne od Hany Hegerovej.
Pavol Tomašovič si povzdychol, že v ten deň šiel v Trnave po námestí a videl, že na májových trhoch sa už predávajú nielen čerešne, ale dokonca aj marhule. Žijeme teda rýchlu dobu s urýchľovanými plodinami. Našťastie, Roman Beňo svoju poéziu neurýchľuje a ostáva trpezlivý a dôsledný. A tak na rozdiel od mnohých čerešní a marhúľ majú jeho básne chuť. Romanovi Beňovi (*1977) vyšla debutová básnická zbierka Vrstvenie v roku 2013. Na otázku, prečo debutoval tak neskoro, moderátorovi odpovedal, že zrenie je individuálne. Niekto vydá prvú básnickú zbierku priskoro, niekto práve včas a niekto možno aj neskoro (vzhľadom na trendy a nároky, ktoré sú na básnikov kladené). Roman Beňo mal asi dvadsať rokov, keď začal písať básne. Zúčastnil sa mnohých literárnych súťaží a získal v nich desiatky ocenení, publikoval v rozličných časopisoch, v zborníkoch, v rozhlase i na internete. Je presvedčený, že jeho debut bol načasovaný tak akurát.
Na margo básne Súmračná z debutovej básnickej zbierky Romana Beňa Pavol Tomašovič poznamenal, že má pocit, akoby naznačovala úlohu poézie v dnešnej dobe. Dodal, že Roman Beňo patrí medzi zakladajúcich členov bratislavského literárneho klubu BRAK i trnavského básnicko-hudobného zoskupenia Spoetika. Položil mu otázku, či nie je zakladanie literárnych klubov len nepraktickou a nevýnosnou stratou času. Odpoveďou Romana Beňa bolo, že existujú aj literárne kluby fungujúce len veľmi neformálne. Kedysi literárne kluby združovali ľudí, ktorí mali radi literatúru a nešlo im ani o zisk, ani o pochvalu. Väčšinou boli tieto kluby zmiešané, pre tvorcov poézie i prózy. Aj dnes je to tak a predovšetkým platí, že literárne kluby združujú ľudí, ktorých literatúra baví.
Následne Roman Beňo na požiadanie moderátora prečítal poslednú báseň z básnickej zbierky Vrstvenie s názvom Bez tváre. Podľa Pavla Tomašoviča už táto debutová zbierka poézie dokazuje, že jej autor nestratil tvár: veď Vrstvenie malo úspech nielen u čitateľov, ale aj u literárnych kritikov. Na ďalšiu básnickú zbierku Romana Beňa sa čakalo trinásť rokov, počas ktorých jeho tvorba prechádzala ďalším vrstvením. Autor vo svojej najnovšej básnickej zbierke Správa o stave reflektuje seba, iných ľudí, ba i civilizáciu. Ako vysvetlil Roman Beňo, jeho prvú zbierku tvorili tri okruhy, smerujúce zvonka dovnútra (pozorovateľ – vzťahy – o sebe), v zbierke Správa o stave je to naopak. Obálka knihy evokuje staré spisy, ktoré kedysi o ľuďoch viedla tajná služba.
Potom Roman Beňo čítal niektoré básne z prvého cyklu Samoudanie a Pavol Tomašovič k nim pridával svoje čitateľské reflexie. Napríklad k básni Teda som dodal, že byť človekom znamená zodpovednosť za ľudí, domov i krajinu. K básni Správa z domova sám autor doložil, že je o tom, ako vníma dnešnú Trnavu. Moderátor smutne skonštatoval, že v súčasnosti sa priznanie k rodu, vzťahu a kontinuite takmer vždy považuje za nostalgické, prežité, ba priam zlé. Roman Beňo prezradil, že svoju najnovšiu zbierku poézie nazval podľa obsahu básne Rozvod.
Nasledovali dve príjemné a precítené piesne z tvorby dua SEL Sounds: Alia a Vinná nevinná. Pavol Tomašovič nadviazal na refrén druhej piesne („Vina sa stráca v nás…“) vlastnými slovami, že sa nám stráca aj láska. Ilustroval to na príklade: Roman Beňo nazval druhý cyklus básní vo svojej najnovšej knihe negovaným Vergíliovým výrokom: Omnia non vincit Amor (Láska všetko neprekoná). Moderátorovi je jasné, že asi každý z nás sa sklamal v láske. No z básní Romana Beňa je podľa neho cítiť, že na lásku nerezignoval. Roman Beňo podčiarkol, že názvom cyklu chcel povedať, že láska nezvíťazí vždy, ale niekedy áno. Proste nechcel mať v názve žiadny extrém. Prezentácia pokračovala čítaním básní z druhého cyklu. Pavol Tomašovič sa však priznal, že vzťahové básne sa mu ťažko komentujú.
Tretí cyklus básní v knihe má názov Extrospekcie a zazneli aj vybrané básne z neho. Keďže význam slova „extrospekcia“ je „objektívne pozorovanie“, moderátor názvu nemohol uprieť trefnosť. Tiež poukázal na to, že my ľudia radi posudzujeme, hlavne emocionálne, a tiež obviňujeme, predovšetkým „tých hore“. Podliehame dojmu, že za všetko môžu iní. Roman Beňo sa však snaží o objektívnosť. Pavol Tomašovič je toho názoru, že každý by mal priniesť vlastnú obeť pravde a priznať vlastný podiel viny. Pravdu posudzuje čas. Problémom je, ak je človek autentický na úkor iných. Nie každá zmena musí byť pozitívna, ako naznačuje Roman Beňo v básni Posun. Moderátor patrí ku generácii, ktorá v časoch socializmu počúvala heslá v uliciach a tušila ich vyprázdnenosť. Preto sa aj na dnešné heslá díva skepticky.
Po tom, čo zaznela báseň Štvrtý jazdec, inšpirovaná obdobím pandémie koronavírusu, Pavol Tomašovič zhrnul dovtedajší priebeh podujatia, že správa je napísaná, slová sú vyslovené, hudba odznela. Je na nás všetkých, aké básne budeme písať. Moderátor požiadal Romana Beňa, aby zo svojej najnovšej zbierky básní prečítal ešte jednu svoju „srdcovku“. Bola to báseň 1987 vločiek, spomienka na snehovú kalamitu v roku 1987 v kontraste s terajšími zimami-nezimami. Pavol Tomašovič, ktorý má zmysel pre čierny humor, Romanovi Beňovi navrhol, aby si pripravil aj báseň o daždi, pretože už aj na ten budeme čoskoro takmer len spomínať. Posledným bodom oficiálnej časti podujatia bolo uvedenie knihy Správa o stave do života kvapkami domácej slivovice a vyhlásenie moderátora, že vodou šetria a alkohol dezinfikuje.
Neoficiálna časť tiež prebiehala v pohodovej atmosfére: účastníci prezentácie viedli inšpiratívne rozhovory nad chutným občerstvením a Roman Beňo ešte navyše podpisoval svoje knihy novým majiteľom.
Pavol Tomašovič počas prezentácie knihy Správa o stave okrem iného s potešením zdôraznil, že Roman Beňo nerezignoval na slová ani na čitateľov. Ako moderátor povedal, pravda sa odkrýva v živote a nie sme jej vlastníci. Obaja boli odmieňaní srdečným potleskom obecenstva. Úspech mali aj piesne dua SEL Sounds. Karolína a Margaréta Považanové sú, rovnako ako Roman Beňo, členkami zoskupenia Spoetika, spájajúceho poéziu, hudbu a vizuálne prvky. Správa o stave poézie v Trnave je teda skutočne pozitívna.
Ružena Šípková
Foto: autorka
