Spomaľme, zamyslime sa…

Pokým je nad čím a pokým nie je neskoro.

Dve osoby za krátku dobu opitými vodičmi zrazené na priechodoch pre chodcov. Prakticky denné havárie, kolízne a krízové situácie súvisiace s obchádzkou mosta ponad železnicu, vraždy blízkych ľudí, napádanie študentov a učiteľov na školách, otvorená agresia a extrémistické výroky vo verejnom priestore – svet sa v prdel obracia a my to akceptujeme ako novú normu.

A popri tom nám život uteká medzi prstami, zomierajú bývalí spolužiaci, priatelia pred dosiahnutím dôchodkového veku, blízki a známi ktorých cenu si uvedomíme až v momente, keď tu už nie sú.

A možno „len“ domáci miláčikovia vnímaní ako jasná a nemenná súčasť našich životov.

Pri bežnom behu každého dňa si neuvedomujeme, čo všetko je tak normálne a samozrejmé, až príde moment, kedy pochopíme, že si vlastne nevážime úplne nič, čo sa okolo nás stalo štandardom.

– – –

Dokonca ani slobodu, mier, možnosť večer kúpiť letenku a na druhý deň byť na opačnom kúte sveta.

Neriešime kto blízky pracuje v Rakúsku, Nemecku či inde v EÚ – onedlho ani to nemusí byť tak bežné, ako to berieme dnes.

Štandardom zďaleka nemusí byť voľný prejazd cez hranice – tak krátku máme pamäť, aby sme zabudli na dobu spred necelých dvoch desaťročí?

Pojem Železná opona pri oficiálnom otvorení Múzea totality, teda pred zhruba štyrmi rokmi patril fakt len tam. Stačilo niekoľko rokov, ľudia za ten čas  splatili akurát jedno auto na lízing a nová opona je realitou a pripravuje sa horšie. Akože preháňanie a apokalyptické  predpovede pred nedávnom odsudzované, sú dnes tými rozhľadenejšími brané za reálne scenáre s úplne jasnými číslami – s najväčšou pravdepodobnosťou máme dva, možno štyri roky do vojny, kedy na vlastnej  koži pocítime to, čo dnes na Ukrajine denne a počas každej noci zažívajú ľudia, o ktorých mnohí z nás už nechcú ani počuť. Sebecky pre vlastné pohodlie.

Dva a pol roka dozadu sme po uliciach videli billboardy s heslami, ktoré nahradili reálne programy strán uchádzajúcich sa o hlasy voličov. Programy nebolo treba. Vystriedal ich populizmus, nereálne sľuby a vyslovené klamstvá. Naleteli na ne stovky tisíc voličov dnes sa v zúfalých debatách so známymi snažiacich zistiť, koľko vlastne už stojí elektrina, plyn a či tých pár drobných od štátu – tých vychcaných klamárov zneužívajúcich moc dostanú.

A neuvedomujeme si, že už je neskoro. Je čas trpieť za vlastné pohodlie, neochotu vzdelávať sa, analyzovať dianie okolo seba, predvídať, alebo aspoň počúvať tých, ktorí veci chápu rýchlejšie.

O samovraždách polícia proaktívne správy nevydáva. Svoje vedia rušňovodiči, hasiči, či záchranári a policajti. Ľudia nemusia, panika nie je na mieste. No sú to konečne odborníci, ktorí upozorňujú, ako vážne je psychické zdravie značnej časti populácie ohrozené. A tabletky to nevyriešia.

Spomaľme a zamyslime sa.Vyhodnocujme, čo je dôležité pre nás, rodinu a čo vlastne môžeme reálne ovplyvniť.

Svet sa mení a chcieť chápať úplne všetko je  dnes už nemožné.