Od pádu železnej opony, ktorá lemovala aj hranice najväčšieho slovenského sídliska ubehne už 34 rokov. Argumenty pre aj proti premenovaniu Námestia hraničiarov zostávajú rovnaké.
Gordický uzol. Aj tak by sa dali v skratke zhrnúť dekády trvajúce snahy časti spoločnosti, aktivistov a najmä pozostalých po obetiach, ktorým príbuzných vzali príslušníci Pohraničnej stráže.
Desiatky nevinných ľudí zomreli násilnou smrťou na príkaz komunistického aparátu. V tom čase zväčša v rámci legislatívnej definície “nelegálny pokus o prekročenie štátnej hranice.” Nie však smerom do Československa, ale z neho do zahraničia. Zväčša Západného Nemecka a Rakúska.
Reč je o premenovaní Námestia hraničiarov. O názve z dielne Komunistickej strany Česko-Slovenska na počesť 30. výročia jej ozbrojenej zložky, ktorý viac ako štyri dekády trápi nielen časť Petržalčanov.
Podľa väčšiny historikov, ktorí vyvracajú často prezentovaný mýtus, že názov odkazuje na pohraničnú službu ako takú bez jeho odkazu na tú totalitnú, je možné premenovaním aspoň symbolicky napraviť krivdy minulosti, aj keď odčiniť sa už nikdy nedajú.
Iniciatívu v tomto kontexte víta aj staronové vedenie mestskej časti. Prvý krok však majú v rukách petržalskí poslanci. Opäť, alebo presnejšie – stále. A aj keď je ich názor zväčša jasný tiež, zďaleka nejde o ľahké rozhodnutie.
Malá zmena, veľká byrokracia
V minulosti sa o premenovanie Námestia hraničiarov, napríklad na jednoduchý symbolický názov Námestie obetí hraničiarov, pokúšali už viacerí z nich. Ako pre Aktuality.sk uviedla bývalá miestna poslankyňa Iveta Plšeková, posledný výraznejší pokus o zmenu sa datuje do roku 2016.
„Usilovali sme sa o to asi štyri roky, návrhy sme dávali opakovane – aj na mestskú časť, aj prostredníctvom komisie pre názvoslovie ulíc a námestí. Bohužiaľ sa nám to nepodarilo, lebo z mestskej časti nebola ochota,“ povedala pre spravodajský portál vo februári 2022.
Pravdou však je, že o premenovaní ktorejkoľvek ulice, námestia, parku alebo iného verejného priestoru v Bratislave rozhodujú najskôr poslanci mestských častí, ktorých návrh vo finále musia odobriť aj ich mestskí kolegovia.
Prečo sa teda doteraz iniciatíva časti verejnosti odvolávajúca sa na traumu pozostalých po obetiach hraničiarov nikdy nepretavila do schváleného uznesenia miestneho zastupiteľstva?
Z viacerých diskusií redaktorov Našej Petržalky s bývalými aj aktuálnymi poslancami platí, že vec, na ktorej sa potrebná väčšina aj dokázala v minulosti zhodnúť, vždy stroskotala na argumente byrokracie spojenej so zmenou dokladov a návštevami rôznych úradov či inštitúcií.
S novým petržalským zastupiteľstvom, ktoré ovládla koalícia strán Progresívne Slovensko (PS), Sloboda a Solidarita (SaS) a Team Bratislava (TB), prichádzajú na referát komunikácie miestneho úradu aj nové žiadosti obyvateľov o premenovanie Námestia hraničiarov.
„S plnou vážnosťou, nie som historik a niektorým veciam naozaj nerozumiem do hĺbky. Za viac ako štyri roky som však z pozície starostu počul asi všetky argumenty pre aj proti tomuto kroku, i z dielne dejepiscov. A väčšina z nich, s výnimkou nezmyselnej štátnej byrokracie, ktorú z pozície mestskej časti, žiaľ, zmierniť nedokážeme, hovorí v prospech premenovania Námestia hraničiarov,” hovorí šéf petržalskej samosprávy Ján Hrčka.
S týmto názorom sa stotožňujú aj noví petržalskí poslanci, ktorí sa o tému v kontexte spomínaných podnetov od obyvateľov zatiaľ stihli zaujímať. Spomínajú dlh voči obetiam, rodinným príslušníkom, ako aj 50. výročie od poklepania základného kameňa pri výstavbe najväčšieho slovenského sídliska.
I oni však upozorňujú, že prípadná zmena názvu by pre stovky ľudí a desiatky firiem znamenala niekoľko návštev na úradoch. Práve preto chcú s dotknutými obyvateľmi v prvom rade diskutovať.
Bezplatne, niekde aj automaticky
Matrika Miestneho úradu Petržalka k 31. decembru 2022 evidovala s trvalým pobytom na ulici Námestie hraničiarov 2194 občanov vo veku 15 a viac rokov. Práve tejto skupiny ľudí by sa hoci symbolická, ale reálna zmena názvu dotýkala najviac.
„Aj v prípade fyzických osôb podnikateľov, ako aj právnických osôb, by si uvedená zmena názvu ulice vyžiadala zmenu miesta podnikania, prípadne zmenu sídla,” priblížila štátnu byrokraciu nová vedúca petržalského právneho oddelenia Mária Petríková.
Dodáva však, že aj keď zákon z dielne národnej rady o občianskych preukazoch nepozná „symbolické premenovanie” ani „premenovanie v dobrej viere”, ktoré by umožnili ponechať týmto dokladom pôvodnú platnosť, v prípade zmeny názvu ulice je ich povinná výmena pre občanov bezplatná.
To isté platí pre zmeny v živnostenských či obchodných registroch, ktoré sú pri zmene v adrese sídel takisto oslobodené od platenia správnych alebo súdnych poplatkov.
Na väčšinu z byrokratických úkonov by mali obyvatelia v prípade premenovania Námestia hraničiarov 30 dní. Následne by museli novú adresu hlásiť aj operátorom, bankám, poisťovniam a ďalším inštitúciám. Mnohé z nich však už v roku 2023 dokážu údaje zmeniť automaticky, bez ich súčinnosti.
Pamätník obetiam komunizmu
Okrem premenovania námestia sa najmä v kontexte spomínaného 50. výročia výstavby Petržalky čoraz častejšie hovorí aj o pamätníku na počesť obetí bývalého režimu.
Niektorí členovia petržalskej i bratislavskej kultúrnej obce by ho radi videli práve na Námestí hraničiarov. Iní zase takéto spájanie pamätníka predstaviteľom komunizmu s pamätníkom ich obetí považujú – minimálne do doby zmeny jeho názvu námestia – za nevhodné.
Zdá sa teda, že aj začiatkom roka 2023, 34 rokov po páde Železnej opony, ktorá s ostnatým drôtom lemovala aj Petržalku, zostáva diskusia o premenovaní Námestia hraničiarov naďalej otvorená.
Jozef Rybár
Zdroj: Petržalka.sk https://www.petrzalka.sk/2023-03-20-namestie-ublizujucim-pamatnik-ublizenym-debatu-o-nazve-znamej-petrzalskej-lokality-z-cias-totality-komplikuje-byrokracia/
Foto: (C) Milos Majko
Téme sme sa venovali aj tu:
Názov NÁMESTIE HRANIČIAROV oslavuje totalitný režim viac, ako tri desaťročia po revolúcii
A kto má strážiť vlastne tie hranice – opice z ulice? Alebo tí zbabelí zbabelci, ktorých si tu platíme? Názov ulice nie je Námestie pohraničiarov , ale Námestie hraničiarov. A ten, kto tu stále vyrypuje , tak si nájde na nate význam slovka hraničiar a pohraničiar. Takže, téma je v rici, dajte v redakcii echo ako zlepšiť hospodárstvo a život v Seredi
!
Pekne si to ukončil👍a je po senzácii.
Anonym 20. augusta 2026, 16:23
Námestie Hraničiarov v Petržalke, slávnostne ho odovzdali obyvateľom 11. júla 1981. Bolo to pri príležitosti 30. výročia prijatia zákona o ochrane štátnych hraníc. Takže historický názov námestia v Petržalke má jednoznačnú väzbu na komunistickú Pohraničnú stráž. Takže asi tak.
To ako ani vtedy nepoznali význam oných slov? To dokedy sa chcete rýpať v mŕtvolách onej doby? Radšej pracujte na budúcnosti tejto zatratenej malej krajiny. Fašisti, komunisti, feudáli, poddaní. Dnes je už rok 2026 , tak sa láskavo starajte o budúcnosť, opakujem. A čo ako, dnes hranice nemáme? Asi nie, keď darebáci politici vítajú všetkých údajne za robotníkov. A. Čo ich kultúra? Znásilnenia a veci podobné! Radšej náš príslušník chrániaci štátnu hranicu , ako idiot provokatér s perom v paprči!!!!
Hurá ďalšia trápna senzácia na svete. BR OSN ste už zvolali?
Ty dilino 18:50, ale oni tie hranice “chránili” zvnútra, stále nechápeš. Alebo si oni?
Ešte keď obyvatelia Petržalky začnú riešiť náš komunistický pamätník na Námestí slobody, to bude koniec sveta.
Pre doplnenie náhľadu na tému emigrantov z Československa , o tých je tu predovšetkým reč, je objektívne tiež povedať:
Web Slovenský disent uvádza , že z územia S l o v e n s k a odišli v 3. / troch/ vlnách stovky tisíc obyvateľov.
1880 až 1914 – 583686 – doba kapitalizmu
1919 až 1938 – 204993 – doba kapitalizmu
1948 až 1989 – 136000 – doba budovania socializmu / komunizmu /
Po roku 1989 odišlo zo Slovenska viac ako 450000 občanov, píše AI – doba kapitalizmu.
Tieto čísla neporovnávajú jednotlivé etapy života Slovákov, iba napovedajú, že migrácia je prirodzenou súčasťou nášho života.
Vo Varíne bola ulica pomenovaná po Tisovi, premenovali. Teraz sa zavzdušnujete nad námestím Hraničiarov. Ale na Ukrajine sú stovky ulíc pomenované po banderovcoch a to vám nevadi. Ani písmeno kritiky. Ale tak to vyzerá keď sa Slováci snažia byť pápežskejší než pápež.
Anonym 21. augusta 2026, 11:27
Rieš naše, nie ukrajinské ty spasiteľ.
21. augusta 2026, 11:39
Chápem, Ukrajina sa nekritizuje. Nad ňou sa na musí len híkať. Nesediet v petržalskom zastupiteľstve kopec PSkárov, žiaden problém by nebol.
Anonym 21. augusta 2026, 11:48
Máš nejakú traumu človeče? Čo všade ťaháš Ukrajinu? Zbil ťa nejaký Ukrajinec, alebo čosi horšie?
Anonym 21. augusta 2026, 11:27 a Anonym 21. augusta 2026, 11:48 – vychadzajuc z kontextu prispevkov pod roznymi clankami a tym Vasho vnimania reality a naslednych reakcii odporucam obratit sa na odbornikov. Skor, ako budete nebezpecny pre svoje deti, rodinu a okolie.
Miloš Majko 21. augusta 2026, 12:15
Napísal som svoj názor. Nič viac, nič menej.
Anonym 21. augusta 2026, 13:18
Mas Ficovu retoriku.
Schovavas za akoze za svoj nazor a zbytocne podjebavas a utocis. Je tak?
Ak ma niekto iny nazor,hned ma Ficovu retoriku, to je zmyslanie jednoduchych PS-károv.
13:48 tu nejde o to, že máš iný názor, ty vymletý dement, tu ide o to, že sem ťaháš Ukrajinu, ktorá nemá s týmto článkom nič spoločné.
Jediny chory clanok bol tvoj foter ked to pustil do sestry a vykvet sa tu hned prejavil,si a budes vzdy mimo spolocnosti.
A čo ulice v ostatných dedinách mestách?toto je také isté ako keď po začatí vojny na Ukrajine zrušili ruské vajce , ruskú zmrzlinu alebo ruské koleso..
Ešte premenujme Rusovce
Zmena, ktorá nemá žiadny zmysel len skomplikuje ľuďom život. Kto im preplatí čas a náklady spojené s výmenou dokladov, a zmeny v OR či LV? Hádam nie ti, čo to spískali?
Bohuš 23. augusta 2026, 13:44
Ale tym hnusnym chrobakom treba to meno Rus domaci kazdopadne ponechat, lebo im perfektne pasuje.