Pri obrane Československého rozhlasu zomrel aj 19-ročný Milan Lamper
Keď vtrhli do Československa vojská Varšavskej zmluvy, bol to veľký šok.
Ľudia v zúfalstve otáčali smerové tabule, vyrojili sa do ulíc, našli aj odvážlivci, ktorí sa postavili pred tank.
Československý rozhlas ešte stále vysielal o tom, čo sa deje v republike.
O hrdinoch, rozhlasových novinároch a technikoch hovorí nakoniec aj film Vlny.
Okolo budovy rozhlasu v Prahe ľudia postavili barikády a snažili sa ho brániť.
Bol medzi nimi aj 19-ročný chlapec z Lučatína pri Banskej Bystrici, volal sa Milan Lamper.
V Prahe bol na základnej vojenskej službe.
No keď prišli okupanti, nezaváhal.
Išiel stavať barikády a brániť rozhlas. Chcel pomôcť brániť svoju krajinu.
Na neozbrojených ľudí, civilov, ktorí sa zišli pri budove rozhlasu, aby ho bránili, sa spustila paľba.
Najskôr zasiahlo niekoľko striel obrancu, ktorý stál na provizórnych barikádach s československou vlajkou.
A jedna zo sovietskych guliek trafila aj mladého Milana. Prestrelili mu hrudník.
Ak by dostal prvú pomoc, mohol ešte žiť?
Zraneným sa pomôcť nedalo. Sanitky sa k nim nedostali, okupanti útočili aj na ne.
Pri obrane rozhlasu zahynulo v ten deň dohromady 17 ľudí.
Devätnásťročný Milan bol jediný Slovák.
Keď sa o tom, že syn a brat zahynul, dozvedeli otec a starší bratia, vybrali sa do Prahy. Tam im niekoľko dní nechceli vydať jeho telo.
Nakoniec však vybojovali, aby mohli syna a brata dopraviť domov. Cestovali opäť z Prahy do Lučatína.
Syna a brata viezli domov v drevenej truhle.
Ak by Milan Lamper dnes žil, mal by 77 rokov. Rodinu, deti, vnúčatá a za sebou iste nejaký zaujímavý životný príbeh.
To sa nestalo.
Už takmer 58 rokov leží na cintoríne v Lučatíne.
Pripomína ho tu po rokoch aj pamätná tabuľa.
Spomeňme si dnes a zajtra na Milana aj všetkých ľudí, ktorí zaplatili za svoju túžbu po živote v slobode najvyššiu cenu.
Zdroj: FB
