Prečo zajtrajšia diskusia o haváriách a vyraďovaní bloku A1 Jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach?
Tak ako pri havárii v Černobyle, ani pri tej v Jaslovských Bohuniciach vtedajší totalitný režim neinformoval občanov o hroziacich rizikách a rozsahu havárie. Povedané inak – havárie pred verejnosťou boli komunistickým režimom dôsledne utajované.
Podrobné vyšetrovanie však v prísne utajenom režime realizovala vtedajšia totalitná ŠTB. Viac ako 500 stranový vyšetrovací spis v danej dobe a aj po Nežnej revolúcii dlho označený ako „PRÍSNE TAJNÉ“, máme v Múzeu totality. ÚPN spis odtajnil.
Niečo viac o haváriách v Jaslovských Bohuniciach:
Informácie o haváriách na bloku A1 v Jaslovských Bohuniciach boli počas socializmu pred verejnosťou dôsledne utajované. Komunistický režim uplatňoval prísnu cenzúru, aby nenarušil imidž bezpečnej a modernej sovietskej technológie a nespôsobil paniku medzi obyvateľstvom.
Médiá o týchto udalostiach informovali nasledovne:
- Úplné mlčanie: O havárii z 5. januára 1976, pri ktorej po úniku oxidu uhličitého zahynuli dvaja pracovníci, sa v dobovej tlači, rozhlase ani televízii neobjavila žiadna správa. Verejnosť sa o nej dozvedela až po roku 1989.
- Zatajenie rozsahu druhej nehody: Pri vážnejšej havárii 22. februára 1977, ktorá viedla k trvalému odstaveniu elektrárne, režim opäť postupoval tajne. Hoci išlo o nehodu 4. stupňa medzinárodnej stupnice INES (čiastočné roztavenie jadrového paliva), obyvatelia v okolí neboli informovaní o úniku rádioaktívnych látok ani o hroziacom nebezpečenstve.
- Oficiálne vysvetlenie odstavenia: Keď sa neskôr v roku 1979 rozhodlo o definitívnom ukončení prevádzky bloku A1, ako oficiálne dôvody sa v médiách uvádzali ekonomické a technické faktory, nie jadrová havária.
- Úloha Charty 77: Prvé neoficiálne správy o nehodách v Bohuniciach sa do zahraničia a k časti domácej verejnosti dostali prostredníctvom dokumentov Charty 77 a vysielania zahraničných rozhlasových staníc Slobodná Európa a Hlas Ameriky, ktoré režim následne v domácej propagande popieral.
Iba po páde režimu sa začalo otvorene hovoriť o hrdinstve zamestnancov, ktorí zabránili väčším katastrofám, a tí boli napokon v roku 2008 spätne ocenení štátnymi vyznamenaniami.
