Mesto Sereď | Pri príležitosti Medzinárodného týždňa manželstva vám prinášame pozitívny príbeh manželskej lásky, ktorá je spojená s Vodným hradom Šintava.
***
Manželstvá v Uhorsku v 17. storočí neboli len osobnou záležitosťou, ale najmä súčasťou sobášnej politiky –premysleného spájania rodov s cieľom zachovať majetok, spoločenské postavenie a vplyv.
Platilo to aj pre rod Esterházyovcov, ktorý patril k najbohatším a najvplyvnejším rodom v Uhorsku. Už od detstva sa plánovalo, koho si členovia rodiny vezmú a akú úlohu budú v budúcnosti zastávať. Láska či osobné sympatie neboli rozhodujúce. Dôležitejší bol majetok, spoločenské postavenie a prospech pre rod. Napriek tomu sa z takýchto „rozumových“ manželstiev neraz vyvinuli pevné a úprimné vzťahy.
O rodinnom živote uhorského palatína Mikuláša Esterházyho, významného majiteľa Šintavského hradu – dnešného seredského kaštieľa, máme pomerne veľa informácií. Cenným prameňom je denník jeho druhej manželky Kristíny Nyáryovej, ktorý sa zachoval v rodovom archíve v Eisenstadte. Kristína si doň zapisovala dôležité udalosti – svadbu, narodenia detí aj rodinné straty. Po jej smrti v zápiskoch pokračoval ich syn Pavol.
Mikuláš Esterházy sa s Kristínou oženil v roku 1624. Bol už 41-ročným vdovcom, Kristína mala iba 20 rokov a aj ona bola vdovou po Imrichovi Thurzovi s dvoma malými dcérami. Ich vzťah sa začal korešpondenciou. Dokumentuje to list, ktorý Mikuláš písal Kristíne z Viedne v apríli 1624. Prosil ju, aby sa nedala odradiť rečami a klebetami, ktoré sa o nich šírili. Od jej bývalej svokry sa totiž rozchýrilo, že sa iba kvôli majetku uchádzal o ruku inej vdovy z rodu Thurzovcov. V liste jej zároveň napísal, že čím viac má človek závistlivcov, tým viac pekných dní ho ešte čaká.
Mikuláš urobil aj gesto, ktoré bolo v uhorských sobášnych zvyklostiach nezvyčajné – poslal Kristíne svoj portrét. V ďalšom liste z mája jej napísal, že ho potešilo, ako obraz prijala, a z celého srdca si želá, aby jej patril nielen na obraze, ale aj v skutočnom živote. Zveril sa jej aj s tým, že vybudoval krásnu záhradu, hoci ešte nevedel, pre koho, no teraz cíti, že Boh chcel, aby patrila jej – spolu s ružami a inými kvetmi. Potešila ho aj šatôčka, ktorú mu Kristína poslala.
Od prvého listu po uzavretie manželstva uplynuli len štyri mesiace. Kristínu a Mikuláša zosobášil ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň v starobylom kostole v Sučanoch.
Kristína sa manželstvu oddala celou dušou a predovšetkým naplnila svoju úlohu matky. Mikuláš jej často písal – informoval ju o majetkových pomeroch, o stave Šintavského hradu i o opatreniach, ktoré plánoval na jeho zveľadenie. Zmienil sa aj o zriadení kvetinovej záhrady a rôznych každodenných drobnostiach. Zároveň jej posielal inštrukcie a rady týkajúce sa výchovy detí, správy domácnosti, čeľade, ale aj jej vlastného správania.
Rešpektoval jej tehotenstvá – odporúčal jej, aby kvôli dieťaťu nedržala pôst, aby jedla aj mäso, a upozorňoval, že dojka by nemala piť víno. Zachované písomnosti nasvedčujú tomu, že Mikuláš Esterházy mal svoju manželku úprimne rád.
Počas sedemnástich rokov manželstva sa im narodilo deväť detí. Svoj dvor presídlili na Šintavský hrad, dnešný seredský kaštieľ. V rodine sa často striedali chvíle radosti so smútkom – narodenia potomkov s ich stratami. Žiaľ, aj grófka Kristína zomrela predčasne pri pôrode posledného syna Františka na Šintavskom hrade. Z deviatich detí sa dospelosti dožilo päť, ktoré pokračovali v budovaní slávy rodu Esterházyovcov. Kristína Nyáryová sa tak do dejín zapísala ako „chýrna matka rodu“ – žena, ktorá zohrala kľúčovú úlohu v pokračovaní jedného z najvýznamnejších uhorských rodov.
Zostavené Martinou Hilkovičovou na základe publikácií Ženy rodu Esterházyovcov, zväzok I a II, autorka Anna Jónásová a kol.
****
Pozvánka autora:
V sobota 11. 9. 2026 bude v zámockom parku podujatie OZ Vodný Hrad s názvom Grófky zo seredského kaštieľa, kde bude cez zdramatizované príbehy aristokratie prerozprávaná história kaštieľa od 16. až po 19. storočie.
