17. november 1989 nebol komunistický puč. Toto tvrdenie je len pokusom relativizovať dejiny a otupiť pamäť spoločnosti. Režim, ktorý sa rozkladal zvnútra, už nedokázal držať krok s tým, čo sa dialo v celej strednej Európe. Na uliciach nestáli žiadni „riadení agenti“, ale študenti, intelektuáli a obyčajní ľudia, ktorí mali dosť systému založeného na kontrole, strachu a monopolnej moci jednej strany.
Nežná revolúcia nebola dielom elít, ale dôsledkom dlhodobého ekonomického úpadku, morálne vyprázdnenej ideológie a rastúceho občianskeho odporu. To, že režim kolaboval, dokazujú aj fakty: HDP per capita stagnovalo od roku 1980, zahraničný dlh narastal a ŠtB už koncom osemdesiatych rokov vo svojich vlastných dokumentoch upozorňovala na „nezadržateľný tlak spoločenských požiadaviek“. Kto dnes tvrdí opak, popiera historické fakty a nahrádza ich politickým folklórom.
November 1989 priniesol Slovensku to, čo bolo dovtedy nemysliteľné: pluralitnú demokraciu, právny štát a ochranu občianskych a ľudských práv. Z archívnych záznamov vyplýva, že vedenie komunistickej strany nielenže neplánovalo „riadený prevrat“, ale už 20. novembra priznalo, že situáciu na uliciach nedokáže kontrolovať. Zároveň sa spustil proces, ktorý viedol k odchodu sovietskych vojsk a k tomu, že sa Slovensko vyviazalo zo sféry vplyvu ruského impéria. Bez Nežnej revolúcie by nebolo ani členstvo v EÚ, ani v NATO, ani štátna suverenita, ktorú dnes mnohí radi vzývajú.
Deň boja za slobodu a demokraciu preto nie je len spomienkou. Je to test, či si ešte vážime hodnoty, ktoré ľudia v novembri presadili vlastnou odvahou a entuziazmom. A kto dnes spochybňuje November, ten paradoxne využíva jeho najväčší výdobytok – slobodu prejavu – na to, aby relativizoval samotné podmienky, ktoré mu túto slobodu dali.
Preto tým, ktorí dnes kričia, že to bol „komunistický puč“, stačí pripomenúť jedinú vec:
Len vďaka Novembru môžu slobodne kričať aj svoje nezmysly.
Zdroj: FB
Keby nebolo 17novembra 89 Peter by bol dnes vysoký funkcionár KSČ.