Od 17.11. 2025 pribudne na rekonštruovanom Námestí slobody – priamo naproti Úradu vlády – pamätník November 1989

Medzitým sa ale Firnšnál stal ešte Gottwalďákom, kde v 50 rokoch minulého storočia (pozri fotka hore) cvičili „záklaďáci“ a občas boli aj kolotoče a stánky s párkami.

Od 1. januára 1969 zasadala nad týmto veľkým námestím (4 ha) vláda SSR. A hneď sa toho voľného priestoru zdesila. Však už o pár dní, po 16. januári 1969 (Palachova obeť) chodili mestom protestujúci študenti. Po 28 marci vyšli ľudia do ulíc ešte odvážnejšie (vtedy sme vyhrali hokej s Rusmi). Zdalo sa byť len otázkou času, kedy masy prídu pod okná vlády. Ale začala „normalizácia“ , previerky, zastrašovanie, prenasledovanie… a neostalinistickému režimu sa malo prispôsobiť aj toto námestie. Rozčlenili ho betónové koridory, aby väčšina verejného priestoru ostala na vyvýšených „kochlíkoch“ , kam sa nesmelo. Komunistická strana si tu vybudovala obrovské súsošie na slávu svojho uchopenia moci. Rok čo rok sa tu kládli vence ku Gottwaldovi a jeho družine, čo so zaťatými päsťami pozerali smerom na „zlý Západ“.

Dnes je na námestí všetko inak : trávnaté plochy sú prístupné, „fontána priateľstva“ (kedysi mala ilustrovať silu ZSSR, okolo ktorého obiehajú „spriatelené socialistické štáty“) už nemá vývod pre hadice na rozháňanie demonštrácií. V lete slúži deckám na čľapkanie. Preč sú niekdajšie kovové lavičky, určené na to, aby sa na nich nedalo obsedieť. Námestie sa poľudštilo a objavujú sa na ňom aj oddychujúci občania Bratislavy, nie iba náhliaci a prechádzajúci. Bývajú tu , o.i. aj občianske zhromaždenia.

Zdroj: FB