Iveta Tóthová | Pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí rómskeho holokaustu sa v pondelok 4. augusta 2025 v priestoroch Múzea holokaustu v Seredi uskutočnilo spomienkové podujatie. Zorganizované bolo v spolupráci s Asociáciou pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC), ktorá už 26 rokov pôsobí v oblasti podpory vzdelávania, kultúrnej rozmanitosti a aktívneho občianstva.
Podujatia sa zúčastnili mnohí významní hostia, medzi nimi zástupcovia Národnej rady Slovenskej republiky, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, diplomatických misií pôsobiacich na Slovensku, Trnavského samosprávneho kraja, mesta Sereď, Slovenskej akadémie vied, Slovenského národného múzea – Múzea židovskej kultúry a ďalší.
Úvodné slovo patrilo riaditeľovi Múzea holokaustu Martinovi Korčokovi, ktorý privítal hostí a otvoril program venovaný pamiatke rómskych obetí nacistického režimu. Upozornil aj na významný medzník – 10. výročie od kedy Európsky parlament vyhlásil 2. august za Európsky pamätný deň rómskeho holokaustu. Ďalej dodal: „Múzeum holokaustu v Seredi ako súčasť Slovenského národného múzea – Múzea židovskej kultúry v Bratislave sa od svojho vzniku v roku 2016 systematicky venuje aj téme prenasledovania Rómov v období holokaustu. Zanedbávanie tejto tragickej, historickej udalosti totiž prispieva k predsudkom a diskriminácii, ktoré mnohé rómske komunity stále prežívajú.“
S prejavmi vystúpili aj Alexander Daško – splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity, Róbert Dobrovodský – verejný ochranca práv, Stanislav Daniel – odborník na sociálne začleňovanie a riaditeľ Roma Education Fund. Vo svojich slovách zdôraznili potrebu pamätať si na minulosť, poučiť sa z nej a spoločne budovať spravodlivejšiu a inkluzívnejšiu spoločnosť. Odznelo posolstvo: „Spomínajme na minulosť a tvorme spolu budúcnosť.“
Silnú emóciu vniesol do programu hudobný koncert klaviristu Miloša Biháryho, ktorý svojím vystúpením prepojil spomienku s umením. Zazneli skladby: Yidishe Mama, Fryderyk Chopin: Nocturne č. 20 cis mol, Op. posth, Cigánsky plač, Miloš Biháry: Auschwitz, Sunrise Sunset z muzikálu Fidlikant na streche, John Williams: Schindler’s List.
Program vyvrcholil položením venca k historickému deportačnému vozňu z obdobia druhej svetovej vojny – jedného z najvýznamnejších exponátov múzea, ktorý symbolicky pripomína tragický osud deportovaných. Súčasťou podujatia bola aj výstava s názvom Prenasledovanie Rómov počas holokaustu, ktorej autorom je historik Matej Beránek. Výstava dokumentuje tragické osudy rómskej populácie počas nacistickej perzekúcie a ich systematické vyhladzovanie v koncentračných táboroch.
Pamätný deň rómskeho holokaustu si pripomíname na základe udalostí z noci z 2. na 3. augusta 1944, keď bolo v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau zavraždených takmer 3 000 Rómov, prevažne žien, detí a starších ľudí. Odhaduje sa, že počas druhej svetovej vojny zahynulo približne 500 000 európskych Rómov a Sintiov. Toto spomienkové podujatie je pripomienkou nielen historickej tragédie, ale aj výzvou k solidarite, porozumeniu a spoločenskému uznaniu rómskej komunity ako neoddeliteľnej súčasti našej spoločnosti.
video, foto: autor
🤢🤮
a o genocide palestincanov bude kedy clanok?
Obcan ty si….ani nie cely, len taky nedonoseny.
Dúfam že si to pripomenuli aj romovia na mostnej v Nitre…treba si pozriet stranku…Nitrak.sk na fb
Alebo z Trnavy z farárskeho alebo coburgovej🤮
Preco nam vnucujete aby sme ich tolerovali ked ich nebudeme…na silu vnucovat ludom…cez média masaže mozgu…
Komicke sledovat tu glorifikaciu asocialov s priemernym IQ 70. Dufam, ze na konci nasledoval slavnostny sprievod starych nemeckych aut s britskymi ECV cez mesto.
Velka cast potomkov tych, ktori v tych casoch nestastne zahynuli robi vsetko pre to, aby sa nezaclenila do kulturnej spolocnosti, aby zostala na periferii. V Seredi to vidno na kazdom rohu. Nerespektovanie predpisov, zakonov, zakladnych spolocenskych noriem. Preto nemozu cakat, ze tato udalost sa vacsinovej spolocnosti emocionalne dotkne tak, ako je tomu v suvislosti s genocidou inych etnik z toho obdobia. Nikto normalny to schvalovat nemoze, ale nech necakaju, ze za sucasnych podmienok vzbudia vyznamnejsiu empatiu medzi beznymi ludmi, ktori su denne konfrontovani s ich spravanim (samozrejme sa to netyka vsetkych, ale velkej casti). Snad sa to zmeni niekedy v buducnosti, ale to zalezi len od nich samotnych.
Anonym 5. augusta 2025, 14:31
Prečo? Veď je to pravda. Treba nazývať veci pravými menami.
Tam maju genocidu pri stadione,banda prasiva stukovatela.
8.30
To tvoja opila mater vychovala z teba taky hnoj?