back to top

ISSN 1337-8481

Archívy SeredOnLine

Winter JazzFest Trnava 2024 (Plnokrvná hudba v preplnenej sále)

- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -

V piatok 8. marca 2024 sa v hlavnej sále trnavského Kultúrneho centra Malý Berlín slávil sviatok skvelej hudby: uskutočnil sa tam IX. ročník medzinárodného Winter JazzFestu Trnava. Zorganizovali ho Bemykey Music a Trnavská hudobná spoločnosť, o. z. a bol realizovaný s finančnou podporou mesta Trnava. O záujme oň svedčilo hlavne to, že vstupenky boli v deň konania podujatia už beznádejne vypredané.

Krátko po 19.00 hod. sa všetkým prítomným prihovoril hlavný organizátor a moderátor Winter JazzFestu Trnava Michal Bugala zo spoločnosti Bemykey Music, ktorý je aj vedúcim sekcie jazz Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z. Okrem iného zablahoželal všetkým ženám k ich sviatku (na čo poslucháči zatlieskali) a zdôraznil, ako veľmi ho teší rastúci záujem o festival, na ktorom znie jazz, niekedy premiešaný s inými hudobnými žánrami. Tiež poďakoval partnerom festivalu a kolegom z Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z.

Prvou účinkujúcou hudobnou formáciou bol Matej Olah Iberian Quartet. Mladý gitarista Matej Olah, pochádzajúci z Trnavy, je bývalým žiakom Michala Bugalu. Je študentom JAMU v Brne, a momentálne je na Erasme vo Valencii. Kapelu spolu s ním tvoria jeho španielski spolužiaci: Adri Cruces – trúbka, Alejandro Parrado – bicie a Juan Antonio Rodescu – kontrabas. Na festival priniesli mladistvé oduševnenie, južanský temperament a zmysel pre spevné melódie. V ich podaní zazneli viaceré skladby od Herbieho Hancocka, skladba založená na piesni pre deti Kohútik jarabý, ale aj autorská skladba Adriho Crucesa s názvom Farfalla či skladba The Hills Of Kykuit od Mikea Morena. Páčilo sa mi napríklad dlhé a temné kontrabasové sólo v skladbe Kohútik jarabý, farebné, svižné sólo trúbky v skladbe The Eye Of The Hurricane a precítené a spevavé sólo na gitare v skladbe The Hills Of Kykuit. Hudba mala švih a Alejandro Parrado hral na bicích proste „parrádne“. V hlavnej sále KC Malý Berlín praskajúcej vo švíkoch sa počas vystúpenia často ozýval veľký potlesk. Už prvý koncert festivalu priniesol radosť na strane hudobníkov i obecenstva a navnadil nás na ďalší program.

Po krátkej prestávke uviedol Michal Bugala účinkujúcich, ktorí sú mu blízki hudobne aj ľudsky a zažil s nimi veľa zábavy a krásnych momentov na pódiu. Išlo o slovenské trio Rózsa-Buntaj-Vizváry. Na Winter JazzFeste Trnava 2024 premiérovo prezentovalo tento svoj spoločný projekt. Skúsení  a známi hudobníci Oskar Rózsa (basová gitara), Marcel Buntaj (bicie) a Eugen Vizváry (klávesové nástroje) hrali silnú a zároveň meditatívnu hudbu. V jednej pasáži prvej skladby Back To Limbo (Oskar Rózsa) bol zvuk klávesov ako dravý prúd valiaci sa pomedzi brehy vytvárané hrou invenčnej rytmiky. Počas vystúpenia sa v hudbe vystriedali rôzne melancholické i extatické nálady. Trio hralo hlavne energické skladby ako Der Starke Mann (Eugen Vizváry) či Battering Ram (Oskar Rózsa).  Do prvej menovanej nás voviedli „vesmírne“ klávesy a neskôr hnali hudbu dopredu temperamentné bicie, počas druhej znel potlesk uchváteného obecenstva do rytmu. Skladba Red Well (Eugen Vizváry) je inšpirovaná sedlom Červená studňa nad Banskou Štiavnicou.  Mala energiu ako červený prameň, z ktorého sa nezadržateľne, majestátne valí voda. Obecenstvo odmieňalo hru tria potleskom a čas rýchlo ubiehal.  Posledná skladba The Hermit (Oskar Rózsa) plynula spočiatku zadumane, ako ťažké kroky. Atmosféru dokreslilo pôsobivé sólo basovej gitary. Napokon sa zadumanosť zmenila na poriadny rámus. Koncert vyústil do obrovského potlesku a standing ovation.

Festival uzatvorilo vystúpenie headlinera, rakúskeho hráča na Hammond B-3 organe Raphaela Wressniga, ktorý je úžasným hudobníkom aj showmanom. Na Winter JazzFeste Trnava vystúpil už v roku 2017 so svojím triom. Tento rok bola zostava Raphael Wressnig Organ Tria nasledovná: Raphael Wressnig – Hammond B-3 organ, Michal Bugala – gitara a Hans-Jürgen Bart – bicie.   Usmievavý frontman hneď na začiatku svojej rezkej show pozdravil plnú hlavnú sálu po slovensky: „Dobrý večer, Trnava!“ Zažila som už niekoľko jeho koncertov a jeho fúzia soulu, funku, jazzu a blues ma naozaj baví a nabíja energiou. Hammond B-3 organ považujem za hudobný nástroj, ktorého zvuk je súčasne vznešený i bezprostredný. Bolo vidno, že hudobníci sú vo svojom živle, išli naplno. Michal Bugala svojou hrou medzi rakúskych spoluhráčov veľmi dobre zapadol a výborne sóloval, napríklad v pesničke Born To Roam s recitatívom Raphaela Wressniga.  Ten za organom tiež stváral divy a ak naň práve nehral, roztlieskaval postojačky alebo, ako v karnevalovej či party pesničke z New Orleans s názvom Do Whatcha Wanna, hral vpredu na pódiu na tamburíne. V tejto pesničke tiež zahral rázne sólo bubeník a frontman spieval. Zaznela ešte napríklad krásna pulzujúca skladba Southern Fried Chicken. Organista v nej opäť exceloval. Obecenstvo triu natešene tlieskalo. To však ešte nebol záver večera, pretože Michal Bugala pozval na pódium špeciálnu hostku – speváčku Anitu Soul. Jej príchod spôsobil v sále nadšenie. Najskôr zanietene a mocným hlasom zaspievala pesničku z repertoáru Raphaela Wressniga Chasing Rainbows. Potom sa k hudobníkom pridal hosť, ktorého si pozvala Anita Soul. Bol to Eugen Vizváry, tentoraz ako basgitarista.  Kapela v rozšírenej zostave zahrala najprv pesničku Your Heart, My Home z nového albumu Anity Soul s názvom Balans. Text napísala ona a hudbu zložili spolu s Eugenom Vizvárym. Oduševnený spev podčiarklo výborné sólo Hammond B-3 organu. Na záver prišla klasika – pesnička Donnyho Hathawaya Little Ghetto Boy. Vybičované emócie v hudbe a v speve Anita Soul ešte podporila roztlieskavaním. Nakoniec stála vpredu na pódiu a obecenstvo si s ňou zaspievalo: „Everything has got to get better.“ Inak ako aplauzom a standing ovation sa to skončiť nemohlo.

Máme za sebou ďalší úspešný ročník festivalu Winter JazzFest Trnava. Michal Bugala vyjadril nádej, že budúci jubilejný ročník sa už bude konať vo väčších priestoroch. Okrem organizačného tímu a partnerov festivalu poďakoval aj personálu KC Malý Berlín, ktorý bol festivalu nápomocný, hlavne Michalovi Mikulášovi a Júliusovi Selnekovičovi.

- Článok pokračuje pod reklamou -

Ako povedal počas svojho koncertu Raphael Wressnig, hudba spája ľudí. A ako pripomenul na záver Michal Bugala, hudba patrí ku každému ročnému obdobiu.  Bola som rada, že som sa opäť na festival vybrala. Zaplnená sála plná krásnych hudobných zážitkov je zárukou inšpirácie, nových podnetov a stretnutí s ľuďmi.  Takže sa už teraz teším na X. ročník.

 

Ružena Šípková

Foto: autorka

- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img

Ďalšie články