back to top

ISSN 1337-8481

Archívy SeredOnLine

Pred vstupom na ľadovú plochu jazera či vodného toku dbajte na rady hasičských záchranárov

- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -

 

Hasičský a záchranný zbor okrem zdolávania požiarov, záchranných prácach pri haváriách, živelných pohromách, mimoriadnych udalostiach a pri ochrane životného prostredia sa podieľa aj na záchranných a pátracích akciách na vodných hladinách. Má na to vyškolených hasičov – záchranárov z potápačských skupín. Prinášame niekoľko rád od týchto špecialistov. 

Pred vstupom na zamrznutú ľadovú plochu jazera či potoka je potrebné skontrolovať hrúbku ľadu. Hrúbku ľadu skontrolujeme tak, že napríklad pri brehu vysekneme kúsok ľadu, pripadne zistíme jeho hrúbku vrtákom. Bezpečná hrúbka ľadu pre jednu osobu je 10 až 15 centimetrov, pre skupinu viacerých osôb 20 a viac centimetrov. 

Bezpečná versus nebezpečná ľadová plocha

Skutočnosť, že na niektorých miestach dosahuje ľad odporúčanú bezpečnú hrúbku od 10 do 20 centimetrov a viac, však neznamená, že ľad je takto hrubý po celej ploche.

  • Všímať si treba ako vyzerá ľadová plocha, na ktorú sa chystáme vkročiť. Či je ľad popraskaný, či sa v ňom nachádzajú zamrznuté predmety, prípadne, či na  niektorých miestach nevyzerá oslabený.
  • Stav ľadovej plochy nevieme vizuálne skontrolovať ak je na ňom snehová vrstva. V takomto prípade je lepšie sa ľadovej ploche vyhnúť. Ľad totiž mrzne pomalšie, ak je na ňom izolačná vrstva snehu.
  • Treba tiež načúvať, či z ľadovej plochy nie je počuť tupé zvuky alebo praskanie.
  • Nutné je tiež kontrolovať počasie a výšku mínusových teplôt, od ktorých záleží, či počas noci alebo dňa nenastal náhly odmäk, ktorý do značnej miery ovplyvňuje štruktúru ľadu

Ako reagovať po preborení alebo praskaní ľadu

  • Ak sa preboríte, treba nájsť miesto, kde je ľah najhrubší a pokúsiť sa dostať späť na pevnú ľadovú plochu. Treba zachovať rozvahu, v studenej vode dochádza k rýchlemu vysileniu a podchladeniu. Pomôcť si môžeme, ak máme pri sebe napríklad hokejku: položíme ju pred seba a ňou si vieme po rozložením váhy pomôcť.
  • V prípade praskania ľadu pod nohami treba okamžite rozložiť váhu: ľahneme si a roztiahneme ruky. Ak je  to možné, opustíme ľadovú plochu – plazením, a to po dráhe, po ktorej sme prišli, aj keby bola dlhšia, lebo o tej vieme, že je bezpečná.
  • Pokiaľ svedok má topiacu sa osobu na dosah z brehu, môže jej podať napríklad konár, hokejku, prípadne použiť ťažné lano z auta a tak jej pomôcť dostať sa na breh.
  • Nikdy nechoďte na ľadovú plochu sami. Vždy je potrebné ísť minimálne vo dvojici: v prípade potreby dokáže druhá osoba zavolať pomoc.
  • V prípade detí je vždy nutná prítomnosť zodpovednej dospelej osoby, ktorá vie zhodnotiť situáciu.
  • V prípade preborenia ľadu, prepadu a ohrozenia života treba okamžite volať záchranné zložky na čísla 150 alebo 112.
zdroj: minv.sk
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img

Ďalšie články

PRIDAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!

Potvrdzujem, že som sa oboznámil a pochopil pravidlám diskusie.

Zadajte svoje meno tu

spot_imgspot_img
- Inzercia -spot_img