Šintava | Akurát že obec, teda jej obyvateľov to stálo zhruba štvrť milióna Eur. Plus na to pravidelné náklady na koberček s erbom obce do ktorého si utierala topánky v čase, kedy si opätky na chodníkoch a tlmiče na autách obyvatelia obce ničili na rozbitých obecných cestách a chodníkoch.
A pravidelné náklady na informačný kiosk na úrade, ktorý ale že fakt nebolo treba.
Vlastne ešte začiatkom prvého volebného obdobia z pozície svojej funkcie stihla vybavovať prácu v organizácii podliehajúcej pod obec vlastnej dcére v danom čase nespĺňajúcej podmienky na predmetný post, následne pred vlastný dom z peňazí pochádzajúcich z účelovej dotácie riešiť obrubníky a na záver mandátu v princípe aj pre syna novú cestu. Že „Ukľudnenú“. Aj názov cesty vzhľadom na dianie okolo nej vyznieva parodicky…
Ešte si od prokurátora stihla na vlastný účet pripísať konštatovanie, že porušila zákon, prisvojiť si kompetencie Obecného zastupiteľstva v rozhodovaní o financiách Obce Šintava, ďalej konať v rozpore so zákonom v objednávaní LED osvetlenia v obci a ďalšie perličky, za ktoré mala prdieť mimo úrad už dávno.
Pri takomto morálnom profile starostky Režnákovej sa už asi málokto bude čudovať uzneseniu OZ vyzývajúcemu Režnákovú aby verejne neklamala poslancov OZ a obyvatelov obce a nepochybne sa nik nebude čudovať, že je asi jedinou starostkou na Slovensku, ktorej primitívne amorálne konanie poslanci „odmenili“ demonštratívnym odchodom z Obecného zastupiteľstva, ktoré tým urobili uznášania neschopné.
Asi sa príčetný jedinec spýta, ako je možné, že sa takáto osoba dostala do funkcie. Nuž, bola zvolená, lebo kandidovala s tímom slušných ľudí, ktorých následne hodila cez palubu.
Veľmi rýchlo pochopila, že pri nenáročných voličoch jej fakt stačí preprdieť sa volebným obdobím – peniaze sú nakoniec to najpodstatnejšie, že pani Režnáková?
Niekde v diskusiách padlo, že som jej aj ja pomohol do funkcie.
Po arogantnom starostovi Holičkovi bola v Šintave potrebná zmena. Zmenu v danom čase predstavovali práve kandidujúci „lodičkári“ a na post starostky práve Režnáková. U občanov, obyvatelov obce išlo o zmenu, na výber žiaľ nebolo.
Starostka však voľby sama nevyhrala, vyhrali jej ich občania a spomenutí „lodičkári“ – ona vlastne funkciu dostala ako darček pod vianočný stromček.
Ja osobne som poslancom jasne a zrozumitelne k jej kompetentnosti riadiť úrad a morálnym hodnotám povedal svoje. Žiaľ, nepomohlo, chceli pre ňu čas a ďalšie šance. Čas aj šance dostala a napriek tomu sklamala na plnej čiare.
Smutné? Nie, bežný obraz našej chorej spoločnosti.
Následne verejný prísľub už starostky Režnákovej čo všetko urobí. Rovnako ako bol daný, aj vyprchal. Tak, ako jej osemročný mandát. Voliči ju poslali do histórie, takpovediac na smetisko dejín. Rovnako aj jej predchodcu.
V posledných voľbách dôveru obyvatelov obce získali mladí ľudia. Neskúsení, no ambiciózni. S nereálnymi predstavami o fungovaní samosprávy. No s možnosťou pýtať sa skúsených a v očakávaní voličov, že správa vecí verejných bude transparentná, vo verejnom záujme a bez prešľapov, aké robili ich predchodcovia.
Či a do akej miery sa im podarí splniť sľuby dané obyvatelom obce v predvolebnej kampani, uvidia hlavne obyvatelia obce a to už za pol roka, maximálne rok.
Dnes nastane zmena. Snáď pre Šintavu k lepšiemu…
Poznámka na záver:
Poslednú bodku za svojou funkciou starostka Režnáková dala požiadavkou na preplatenie dovolenky a svojou účasťou „na školení“, ktoré jej je úplne na… – veď viete čo. Alebo že by nešlo len o školenie?







