Konederácia odborových zväzov SR |MM| Napriek technologickému pokroku prichádzajú každoročne tisíce zamestnancov do kontaktu s nebezpečnými pracovnými podmienkami, ktoré ohrozujú ich fyzické i psychické zdravie. 28. apríl – Svetový deň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a Medzinárodný spomienkový deň na obete pracovných úrazov a chorôb z povolania, je tragickou pripomienkou tých, ktorí sa z práce domov nevrátili a výzvou k systémovým zmenám.
Podľa oficiálnych údajov Inšpektorátu práce SR v roku 2025 bolo na Slovensku registrovaných celkovo 7 437 pracovných úrazov. Z tohto počtu bolo 24 smrteľných a v 50 prípadoch išlo o úrazy s ťažkou ujmou na zdraví. Hoci trend smrteľných úrazov v EÚ, vrátane Slovenska, klesá, odvetvia ako stavebníctvo či baníctvo zostávajú vysoko rizikové.
Alarmujúca je aj situácia v oblasti chorôb z povolania. V roku 2025 bolo evidovaných 263 nových hlásení. Najčastejšou príčinou sú ochorenia kostí a kĺbov z dlhodobého jednostranného zaťaženia, nasledované infekčnými chorobami a ochoreniami v dôsledku vibrácií.
Európska kampaň „Bezpečná práca v digitálnej dobe“ upozorňuje, že technológie ako umelá inteligencia (AI) a robotika menia nielen spôsob našej práce, ale aj miesto a čas jej výkonu. Nielen podporujú, ale aj nahrádzajú pracujúcich v rôznych prostrediach. Digitalizácia je síce prínosom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zároveň však prináša riziká, ktoré zatiaľ nie sú dostatočne preskúmané.
Naliehavou výzvou sa však stávajú klimatické zmeny, ktoré prinášajú mnohé zdravotné riziká. Európska odborová konfederácia (EOK) uvádza, že od roku 2000 stúpol počet úmrtí súvisiacich s teplom v EÚ o 42 %. Pri teplotách nad 30 °C stúpa riziko úrazov o 5 – 7 %, pri teplotách nad 38 °C je pravdepodobnosť nehody vyššia až o 15 %. Iba 15 % pracovníkov pritom potvrdilo, že ich zamestnávateľ prijal v horúčavách ochranné opatrenia.
Krajiny musia prijať opatrenia na zmiernenie zmeny klímy, aby ochránili verejné zdravie, nehovoriac o pracovnom prostredí. Pretože klimatické zmeny svet práce ovplyvnia. Už teraz vieme, že sa podpíšu aj pod zánik niekoľkých desiatok miliónov pracovných miest.
Je preto dôležité zdôrazňovať tento problém aj v rámci odborov, preniesť vážnu diskusiu aj na národnú úroveň a vysvetľovať súvislosť medzi environmentálnou záťažou, vážnymi klimatickými zmenami a ďalším prehlbovaním sociálnych a príjmových nerovností, chudobou a vôbec udržateľnosťou života ako takého. Odbory preto na európskej úrovni žiadajú legislatívu o maximálnych pracovných teplotách, ako súčasť zákona o kvalitných pracovných miestach, ktorá by zabezpečila povinné prestávky, prístup k tieňu a pitnej vode. Na Slovensku povinnosti zamestnávateľa, keď teplo a horúčava na pracovisku prekračujú znesiteľnú mieru, upravuje zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, či vyhláška ministerstva zdravotníctva.
KOZ SR zdôrazňuje, že kľúčom k ochrane životov je kvalitná legislatíva a aktívny sociálny dialóg. Odbory prostredníctvom kolektívneho vyjednávania tlačia na zamestnávateľov, aby investovali do bezpečných zariadení, pravidelných školení a ochranných opatrení nad rámec zákona.
Dôležité je analyzovať možné problémy a riziká, a legislatívne normy upraviť tak, aby primerane podporovali a chránili bezpečnosť a zdravie pracovníkov. Podobne ako v minulých rokoch, aj rok 2025 sa niesol v duchu uplatňovania práv odborov na vytváraní bezpečných a zdravých pracovných podmienok zamestnancov. Prvým predpokladom je kvalitná legislatíva, ktorá nedopustí znižovanie dosiahnutých štandardov tak, ako nás k tomu zaväzuje európska legislatíva.
Úmrtia z tepla či technických zlyhaní nie sú náhody – sú predvídateľné a dá sa im predísť. Medzinárodný spomienkový deň je výzvou pre vlády a zamestnávateľov, aby investovali do bezpečných pracovných podmienok a aby sa klimatická odolnosť a bezpečnosť v digitálnej dobe stali integrálnou súčasťou kvalitných pracovných miest v Európe, vrátane Slovenska.
