Denne sme klamaní politikmi, klameme aby sme zakryli či ignorovali pravdu, meníme históriu.
No pravda je len jedna a jej ignorovanie ju nezmení. Mení nás, naše postoje k nej a hodnoty.
Zopakujme si výrok Valerija Legasova, ktorý sa presne na druhé výročie Černobylskej havárie zastrelil. Bol to práve on, kto hodnotu pravdy spoznal doslovne na vlastnej koži a bol to on, koho autentická výpoveď – PRAVDA sa po jeho smrti proti vôli totalitného režimu Sovietskeho zväzu šírila kópiami nahrávok Legasovom zanechaných na MG kazetách.
„Každým klamstvom, ktoré povieme, si robíme dlh voči pravde. A ten skôr či neskôr budeme musieť splatiť…“ – Valerij Legasov
Tak teda nezabúdajme, klamstvá a hrubé čiary sú cestou do pekla. Vážme si pravdu a robme všetko preto, aby ju vždy hájili.
Zdroj foto: Wikipedia.org, UPN
V sobotu 26. apríla 1986 o 1:23:47 miestneho času (UTC+3) sa vo štvrtom reaktore černobyľskej elektrárne (známom ako Černobyľ-4) odohrala katastrofálna parná explózia, ktorá vyústila do požiaru, série ďalších explózií a roztavenia jadra reaktora.
– – –
Havária v sovietskej atómovej elektrárni v Černobyle na Ukrajine zostáva do dnešných dní najhoršou katastrofou v histórii jadrovej energetiky. Napriek zvýšeným hodnotám radioaktivity aj na území Slovenska sa u nás povinne slávil 1. máj a dôsledky havárie sa zľahčovali alebo ututlávali.
Výstavba černobyľskej elektrárne V. I. Lenina začala v marci 1970. Do osudnej havárie boli uvedené do prevádzky štyri bloky a na ďalších dvoch sa pracovalo. Okrem elektrickej energie produkovali reaktory RBMK plutónium určené do hlavíc jadrových zbraní.
Súbežne s týmto veľkolepým projektom prebiehalo budovanie „atómového mesta“ Pripjať, ktoré bolo určené pre zamestnancov elektrárne a ich rodiny. Na sovietske pomery disponovalo veľmi kvalitnou infraštruktúrou zahŕňajúcu množstvo škôl, reštaurácií, obchodov a športových a kultúrnych zariadení.
Štvrtý blok černobyľskej elektrárne bol uvedený do prevádzky v decembri 1983 pred ukončením všetkých testov. Na 25. apríl 1986 bolo v tejto časti elektrárne naplánované odstavenie reaktora z dôvodu pravidelnej údržby spojené s experimentom, ktorý mal preveriť fungovanie reaktora v núdzovom režime. Vzhľadom na nedodržanie bezpečnostných predpisov došlo 26. apríla 1986 v skorých ranných hodinách v štvrtom bloku k dvojitej explózii. V troskách reaktorovej haly vypukol požiar a došlo k úniku rádioaktívneho materiálu do ovzdušia. Len vďaka obetavosti hasičov a obslužného personálu sa oheň nerozšíril do ďalších častí elektrárne. Havária si bezprostredne vyžiadala životy dvoch technikov a 28 ľudí zomrelo v priebehu nasledujúcich týždňov na chorobu z ožiarenia.
Únikom rádioaktívnych látok z černobyľskej elektrárne boli najviac postihnuté priľahlé oblasti Ukrajiny a Bieloruska. Kontaminované vzdušné prúdy však zasiahli väčšinu Európy vrátane Slovenska. Sovietske vedenie sa však napriek oficiálne proklamovanej politike glasnosti (informovanosti) usilovalo katastrofu utajiť. Evakuácia mesta Pripjať začala až 36 hodín po výbuchu reaktora. Moskva priznala haváriu v černobyľskej elektrárni 30. apríla 1986, tri dni potom, ako boli zvýšené hodnoty rádioaktivity namerané vo Švédsku.
Prvomájové oslavy na Ukrajine a v Bielorusku napriek tomu neboli zrušené a uskutočnila sa aj kyjevská etapa medzinárodnej cyklistickej súťaže Preteky mieru. Rovnako sa 1. mája oslavovalo aj v ČSSR a ŠtB vyšetrovala ohlas obyvateľstva na haváriu atómovej elektrárne. Rozsah katastrofy zámerne bagatelizoval i československý komunistický režim.
Ústav k tejto téme v spolupráci s ďalšími organizáciami pripravil konferenciu a následne vydal zbornik s názvom: Černobyľ 1986 – minulosť, dôsledky, východiská a dňa 21. apríla 2016 pripravil diskusný večer Černobyľ 1986 a otvorenosť (glasnost).
Autori textu: Tomáš Klubert, František Neupauer – ÚPN
