V sobotu 21. júna bol v plnom prúde XXIV. ročník Seredského hodového jarmoku. Okrem toho bol najdlhší deň a najkratšia noc v roku a začiatok astronomického leta. Potešil nás nielen pekným počasím, ale aj hudobne: večer sa na pódiu na Námestí slobody konal koncert skvelej bluesrockovej kapely Bluewine. Tá je v Seredi ako doma, pretože je to bývalé domovské mesto jej speváka. Jej zostavu tvoria títo hudobníci: Tomáš Racko – spev, Martin Borza – ústna harmonika, rytmická gitara, lap-steel, vokály, Martin Mrllák – sólo gitara, Viktor Války – basová gitara a Rado Konečný – bicie.
Na Námestí slobody sa zišlo plno fanúšikov, ktorí si koncert nenechali ujsť. Začal sa svižnou pesničkou Caroline, pôvodne z repertoáru kapely Status Quo. Tomáš Racko, ktorého zvučný hlas sa rozliehal doďaleka, ako vždy prekypoval energiou: k jeho dynamickému pódiovému prejavu patrili aj „tanečné kreácie“ so stojanom na mikrofón, hra na tamburíne a samozrejme, častá slovná komunikácia s poslucháčmi a roztlieskavanie. Je to skrátka zabávač a dokáže strhnúť obecenstvo.
Na setliste sa ocitli i staré známe „bluesovky“ ako Just Your Fool (Little Walter), Walking By Myself (Gary Moore) a Got My Mojo Working (Muddy Waters). Na koncerte vo všetkých z nich znela ústna harmonika multiinštrumentalistu Martina Borzu a počas poslednej spomenutej si zaspievalo aj obecenstvo, medzi ktorým sa prechádzal Tomáš Racko s mikrofónom. V ďalšom bluesovom štandarde Hoochie Coochie Man (Muddy Waters) sa Martin Borza predstavil aj ako zdatný sólový spevák. Tomáš Racko prezradil, že obidvaja Martinovia z kapely sa nedávno vrátili z Chicaga, kde boli na bluesovom výlete. Okrem iného navštívili aj dom Muddyho Watersa. Baladu Running On Faith (Eric Clapton) ozdobilo hranie technikou slide Martina Mrlláka. Ten ukázal svoje hráčske majstrovstvo napríklad aj v pesničkách Foxy Lady (Jimi Hendrix) a Pride And Joy (Stevie Ray Vaughan). Pesničku Green River (Creedence Clearwater Revival) venoval Tomáš Racko svojej obľúbenej rieke Váh. Pred pódiom občas pobehovali a tancovali malé deti a počas pesničky The Midnight Special (Creedence Clearwater Revival) sa objavil aj jeden bosý dospelý tanečník. Obecenstvo odmieňalo hudobníkov veľkým potleskom a krikom. Bubeník Rado Konečný, ktorý bol v kapele Bluewine na minuloročnom júlovom koncerte v seredskom Campingu ešte len na záskoku, sa evidentne osvedčil a rytmická sekcia išla ako dobre natiahnuté hodinky. Tomáš Racko venoval countryovku Whiskey River (Willie Nelson) svojmu otcovi, vďaka ktorému si v detstve užil country hudby naozaj dosť. Ja som si pri tejto pesničke tiež zaspomínala na svoje detstvo. Country hudba je zrejme zdraviu prospešná, pretože Willie Nelson tohto roku oslávil už 92. narodeniny. Tomáš Racko v tejto pesničke okrem spevu hral na akustickej gitare. Na kapelu Led Zeppelin si Bluewine zaspomínali pesničkou Good Times Bad Times. Nechýbala ani balada Tuesday´s Gone (Lynyrd Skynyrd). V nej hral Martin Borza nielen na ústnej harmonike, ale „prevetral“ aj lap-steel gitaru, zatiaľ čo Tomáš Racko sa staral o hru na akustickej gitare a o spev. Aj ostatní hudobníci sa naladili na rovnakú melancholickú vlnu. Neskôr náladu naštartovala pesnička Start Me Up (The Rolling Stones). Funky nádych mala pesnička Talk Is Cheap (Johnny Winter). Pre priaznivcov tvrdšej hudby bola určená pesnička Ice Cream Man (Van Halen) s poriadnym sólom na bicích v závere. Počas pesničky All Right Now (Free) si hyperaktívny Tomáš Racko zaspieval stojac na reproduktore i prechádzajúc sa medzi obecenstvom. Veľký úspech mala aj pesnička Sunshine Of Your Love (Cream). Ako posledná zaznela harmoniková hrmavica Harpoon Man (Tramline; Charlie McCoy and The Escorts) a nálada vygradovala. Obecenstvo tlieskalo do rytmu s rukami nad hlavami a na záver sa strhol obrovský aplauz. Počas klaňačky fanúšikovia kričali, že chcú prídavok. Tým bola napokon pesnička Jumpin´ Jack Flash (The Rolling Stones).
Koncert v deň letného slnovratu trval necelé dve hodinky aj s krátkou prestávkou a obecenstvo sa až do konca výborne bavilo, vrátane mňa. Bolo mi trochu ľúto, že Bluewine nezahrali ani jednu vlastnú skladbu, ale dobre mi padli aj bluesové a bluesrockové klasiky vo vlastných aranžmánoch kapely. Ako kedysi povedal americký bluesman Albert Collins, jednoduchá hudba sa najťažšie hrá a blues je jednoduchá hudba. Preto mám rešpekt pred tými, ktorí to zvládajú.
Ružena Šípková
Foto: autorka
