Ďalší úspech ochotníkov

Korene ochotníckeho divadla na Slovensku siahajú do 19. storočia, do obdobia národného obrodenia. Práve v tomto čase, v atmosfére národného prebudenia a snahy o kultúrnu emancipáciu, zohralo ochotnícke divadlo kľúčovú úlohu.

Ochotnícke divadlá sa stali dôležitými centrami kultúrneho a spoločenského života v mnohých mestách a obciach.

V druhej polovici 19. storočia sa ochotnícke divadlo stalo masovým hnutím. Vznikali nové súbory, rozširoval sa repertoár, a zvyšovala sa aj umelecká úroveň predstavení.

Po roku 1989 sa ochotnícke divadlo ocitlo v novej situácii. Zrušením štátnej podpory sa mnohé súbory dostali do finančných ťažkostí a rozpadli sa, no zároveň sa otvorili nové možnosti pre tvorivú slobodu a nezávislosť tých, čo sa nevzdali.. V súčasnosti ochotnícke divadlo na Slovensku prežíva renesanciu. Vznikajú nové súbory, obnovujú sa staré tradície, a ochotníci aktívne hľadajú nové cesty a formy divadelnej tvorby.

Po dlhých rokoch nečinnosti v tejto oblasti vzniklo zásluhou učiteľa zo Základnej umeleckej školy v Pate Martina Ternenyho ochotnícke divadlo aj v našej obci. S malou hŕstkou ochotníkov  založili v roku 2021 divadelný súbor Pathália a v priebehu dvoch rokov naštudovali tri divadelné predstavenia – Tajovského satiru Ženský zákon, Záborského frašku Bohatý okrádač a rozprávkovú veselohru podľa režiséra Jána Gogála Vymenená princezná. Pri všetkých troch naštudovaných predstaveniach bol režisérom Martin Ternény a ako on aj herci zvládli svoje úlohy na jednotku. Svedčia o tom beznádejne vypredané všetky ich vystúpenia.

Najnovšie sa patanskí ochotníci dali na náročnú úlohu – naštudovať divadelnú hru s vlastným scenárom. Autorom scenára a režisérom bol Martin Ternény a hru pod názvom TEN, ČO PATY Z PATY VYTÁHOL , odohrali profesionálne a s veľkým úspechom, v posledný júnový víkend.

Tragikomédia  opisuje stav našej spoločnosti, a zároveň poukazuje na rôznorodosť ľudí. Je správne, že odsudzujeme niektorých ľudí? A čo ak majú oni možno väčšie problémy ako my ? Aj toto sú otázky, ktorými sa zaoberá autor. Každý z nás nosí na tvári masku života, za ktorou skrýva svoje problémy a navonok sa tvári akoby ich nemal. Ľudia robia chyby vo svojom živote, no sú chyby, s ktorými sa nikdy nevyrovnajú ani oni, ani ich  blízki.

Čas je len pojem, je len chvíľka nášho života, ktorá plynie, preto je vždy na nás, ako svoj život žijeme. Hra svojim záverečným výbuchom emócií diváka prinúti zamyslieť sa nad životom ako takým. Celú hru vynikajúco umelecky stvárnili herci ochotníckeho divadla: Natália Borkovičová, Barbora Javorová, Mária Tóthová, Zuzana Endelová, Vladimíra Kučerová, Oľga Vašková, Daniel Varga, Branislav Korec, Milan Korec. Samozrejme, predstavenie by nevzniklo bez ďalších ľudí: osvetľovača a technika Matúša Kučeru, scénografky a výtvarníčky Jarmily Kataríny Lehoczkej, šepkárky a maskérky Anny Borzovej, a v neposlednom rade autora scenára, režiséra, dramaturga a zvukára v jednej osobe, Martina Ternenyho. Autor divadelnej hry ešte po príhovore sa obecenstvu na javisku dodal: „Ešte raz musím vyzdvihnúť herecké výkony hercov a ďakujem celému ochotníckemu tímu za veľký kultúrny zážitok „!

Keď sme sa ho spýtali, na čo sa môžeme tešiť nabudúce neodpovedal, len sa potmehúdsky usmial a po malej odmlke len tak, akoby pre seba povedal „nechajte sa prekvapiť“.