Iveta Tóthová | V utorok 20. októbra zavítala do Serede už po druhýkrát etnologička a historička Katarína Nádaská. Tentoraz si pre návštevníkov pripravila prednášku na tému vampirizmu v dejinách Európy, počas ktorej ich zaviedla do sveta starých povier, ľudových predstáv a príbehov, ktoré po stáročia vzbudzovali strach aj zvedavosť. Súčasťou podujatia bol aj uvítací nápoj, malá pozornosť od prednášajúcej a tombola o osobné darčeky Kataríny Nádaskej.
Prednáška ponúkla pohľad na vampirizmus z hľadiska etnografie, histórie a archeológie. Návštevníci sa dozvedeli, koho ľudia v minulosti považovali za možného upíra a akými spôsobmi sa pred ním snažili chrániť.
Podľa starých predstáv mohol byť upírom človek, ktorý nebol riadne pochovaný, zomrel násilnou smrťou alebo samovraždou, prípadne odišiel zo sveta bez pokoja. Za možných upírov sa považovali aj nepokrstené deti. Ľudia dokonca verili, že niektoré znaky bolo možné rozpoznať už počas života – napríklad zrastené obočie či nezvyčajné telesné anomálie.
Upír bol v ľudových predstavách oživenou mŕtvolou, ktorá sa vracala z hrobu a škodila živým. Ľudia mu pripisovali nielen vysávanie krvi, ale aj šírenie chorôb a úhyn hospodárskych zvierat. Smrť dobytka pritom mohla mať pre rodinu vážne ekonomické následky. Zaujímavosťou je, že podľa niektorých povestí upír nemusel ubližovať každému – voči vlastnej manželke sa mohol správať dokonca ochranársky.
Ako sa ľudia chránili pred upírmi? Strach z návratu mŕtvych viedol k vzniku rozličných protivampirických rituálov. Ľudia sa snažili zabezpečiť, aby sa zosnulý už nemohol vrátiť medzi živých. Do truhiel sa preto vkladali rôzne predmety, končatiny sa zväzovali alebo sa odev zosnulého pripevňoval ku dnu truhly. V niektorých oblastiach pochovávali podozrivých zosnulých tvárou nadol a zaťažovali ich kameňmi. Medzi známe ochranné prostriedky patril cesnak, oheň či drevený kôl. Používali sa aj ďalšie drastické postupy vrátane oddelenia hlavy od tela či rozrezanie kože.
Prednáška sa dotkla aj toho, ako sa predstava upíra menila pod vplyvom literatúry a filmu. Mnohé dnes známe znaky, napríklad typické očné zuby či predstava bledého a vychudnutého upíra, súvisia najmä s umeleckým spracovaním tejto témy. Staršie ľudové predstavy pritom mohli byť od filmových obrazov výrazne odlišné.
Reč prišla aj na nemý film Nosferatu – symfónia hrôzy, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie diela upírskeho filmového žánru. S témou vampirizmu sa spája aj meno Alžbety Báthoryovej. Katarína Nádaská však upozornila, že pre ňu krv nebola až tak dôležitíá, vyžívala sa skôr v mučení mladých dievčat.
Zaujímavou časťou prednášky boli aj informácie o ľuďoch, ktorí sa v súčasnosti označujú za upírov. Niektorí pijú vlastnú krv, iní zvieraciu alebo aj ľudskú krv. Prednášajúca priblížila aj osobné skúsenosti zo stretnutí s ľuďmi, ktorí takýto spôsob života praktizujú.
Na záver vysvetlila aj pojem energetický upír. Na rozdiel od bytostí, ktoré pijú krv, ide o označenie ľudí, ktorí podľa tohto konceptu odčerpávajú energiu druhým – napríklad prostredníctvom osobného či očného kontaktu, často aj bez toho, aby si to uvedomovali.
Stretnutie s Katarínou Nádaskou prinieslo návštevníkom množstvo zaujímavých informácií o tom, ako sa v priebehu dejín menili predstavy o upíroch, aké obavy sprevádzali život našich predkov a ako sa staré povery premietli do dnešných čias.
foto a video: autor
zdroj: Mesto Sereď
