Do Československa boli dovezené desiatky tisíc Oltcitov. Autá na vtedajšiu dobu mali motory blízke Citroenu, karoséria tvarmi rovnako viac pripomínala autá zo Západu a hlavne – boli iné, ako naše škodovky.
Preto o ne bol záujem, aj keď čo do kvality bolo verejným tajomstvom, že niektoré sa pokazili už na výrobnej linke.
Taká však bola doba a vlastne všetko čo sa aspoň trochu podobalo na tovar spoza Železnej opony Čechoslovákom nedostupný, malo úspech.
Foto – Zdroj: Wikipedia.org, Autor: Gigel Mihai – Own work, GPL, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=1103799
Oné auto som veru mal. Síce som ho nekúpil ako nové, ale mal som ho. Podľa pamätí , prvé, ktoré sa montovali z francúzskych dielov ešte ako tak ušli. Ale potom. Hrôza a strach. Plechy boli ako z papiera, hrdzaveli. Spotreba od 8 – do 10 litrov. Jazdné vlastnosti , veru nič moc / Je pravdou, že kvality boxer motora tu boli/ . Keď som sa chystal na dovolenku objavil som pod autom mláku oleja. Auto išlo do servisu, tam vymenili gufero na klukovke / malo priemer asi 10 cm/. Prešiel som asi 120 km a opäť mláka oleja pod autom. Vyhodil som motor a našiel som dtto problém – vytlačené gufero zo zadnej strany klukovky. Nakoniec som našiel aj prvotnú príčinu galiby. Upchatá odvetrávacia časť motora. Opravil som to a dal inzerát na predaj. Práve tu vtedy behali kupci z rodnej zeme toho auta – Rumuni. S úsmevom na DI sme s policajtom spoločne hovorili – hajde domov .
To bol hnoj nad hnoj.
Koleso držali tri matice.