Odkedy píšem články z koncertov a festivalov, čas mi beží neskutočne rýchlo. Aj tohtoročné horúce a suché meteorologické leto mi ubehlo ako mávnutím čarovného prútika. Ešte pred jeho skončením som si však stihla zabehnúť do Trnavy: na Hlavnej ulici pred radnicou sa tam vo štvrtok 27. augusta 2026 v rámci projektu Leto na korze uskutočnil koncert záhorácko-moravskej country kapely Prospektori. Počasie vyšlo a znova sa potvrdilo, že táto hudobná formácia je veľmi obľúbená nielen v Trnave. Na korze bolo obecenstva ako maku, od malých detí až po starých rodičov. A nielen to. Hudba tam prilákala až dve tanečné country skupiny: Úsmev z Trnavy a Country line dance zo Starej Turej.
Koncert sa začal krátko po 18.00 hod. Prospektori vystúpili v obvyklej zostave: Ľuboš Beňa (Skalica) – akustická gitara, spev, Štefan Chocholáček (Radimov/Brno) – kontrabas a sprievodné vokály a Otto Chlapečka (Lužice u Hodonína) – banjo. Ako povedal frontman kapely Ľuboš Beňa, spievajú v češtine, pretože táto reč je im všetkým bližšia než spisovná slovenčina. So svojím typickým humorom doložil, že ak je medzi prítomnými niekto, kto nemá rád country, čaká ho hodina utrpenia. No už od prvej piesne Hardy (Greenhorns) to vyzeralo na všeobecnú pohodu. Kapela hrala, obecenstvo si užívalo hudbu a obidve tanečné skupiny ostošesť tancovali. O tanec sa občas pokúšali aj pobehujúce deti. Na setliste nechýbala vlastná pieseň Prospektorov Skok přes Mississippi ani obligátna Severní vítr (z filmu Vrchní, prchni!) so spevom obecenstva. Zaznela však napríklad aj stará pieseň Irene, jdi spát, v originále známa ako Goodnight, Irene. Ďalšou stabilnou súčasťou repertoáru Prospektorov je pôvodne americká pieseň o európskej hore Matterhorn (The Country Gentlemen/Fešáci). Hudbu z Apalačského pohoria reprezentovali v angličtine spievané temperamentné piesne Dolley (o chlapíkovi, ktorý načierno pálil alkohol) a Black Eyed Susie (o kreolskej krásavici). Pri druhej z nich sa obecenstvo spontánne roztlieskalo do rytmu. Prospektori zahrali tanečným skupinám do tanca tiež pieseň Ó, Zuzano (pôvodne Oh, Susanna), známu z repertoáru Waldemara Matušku, a na moje prekvapenie došlo aj na rýchlu country verziu piesne Běž za svou láskou (The Bellamy Brothers/Karel Gott). Počas nej som si všimla Staroturianky, ako pri tanci rytmicky tlieskali. Pieseň Jo, Marta je Marta (Eman Fiala/Jarka Mottl) si s Ľubošom Beňom ako duet zaspieval Štefan Chocholáček. Ľuboš Beňa hodil medzi obecenstvo šiltovku s nápisom „Prospektori“ a jej majiteľkou sa stalo dievčatko, ktoré ju chytilo. Aký by to bol koncert Prospektorov bez Báječnej ženskej? Refrén tejto piesne, ktorú preslávil Michal Tučný, si obecenstvo vždy s chuťou zaspieva a bolo to tak i teraz. Po jej skončení poslucháčky i poslucháči aplaudovali a dožadovali sa prídavku. Napokon ním bola pieseň Bedna od whisky (Miki Ryvola). Korzo pri nej opäť nadšene spievalo. Koncert, pozostávajúci z pätnástich piesní, uzavrel obrovský potlesk, krik a pochvalný piskot.
Rýchlo som sa rozlúčila so známymi a uháňala som na stanicu. S úľavou som zistila, že nohy ma ešte nosia, lebo vlak som stihla. Bola som rada, že som na korze strávila príjemný podvečer. Hudba a radostné stretnutia je to, čo robí zo živých koncertov nevšedné udalosti.
Ružena Šípková
Foto: autorka
