A zvykne sa hovoriť, že okresný tajomník strany, čašník, mäsiar, či iný spravidla bohatší človek sa od bežného občana líšil práve tým, že jazdil na „Žigulíku“ namiesto na „Škodovečke.“
V každom prípade práve spomenutý „Žigulík“ bol masívnejší, odolnejší a do značnej miery aj luxusnejší a obľúbený automobil vyrobený v bývalom Sovietskom zväze.





