Stretnúť sme sa mali včera o 16:00 hodine a koniec sme predpokladali okolo 21. hodiny. Aká bola realita?
Už o 14:30 sme sedeli v našich priestoroch a končili sme pol hodinu po pol noci. Áno, plných desať hodín bolo o čom debatovať, vymieňať si cenné skúsenosti a poznatky získané desiatkami rokov praxe pri premietaní 8, 16 a 35 mm klasických celuloidových filmov a zbieraní dnes už historických premietačiek.
Veľmi dôležitou časťou stretnutia bolo praktické lepenie 8 a 16 mm filmov klasickou „mokrou“ technológiou, kde si aj naozaj skúsení premietači ukázali najlepšie spôsoby lepenia klasických celuloidových filmov.
O 19:30 hodine sme si premietli dokument o historických automobiloch zložený z troch častí ako „kinožurnál“ a celovečerný Československý film z roku 1977 „Zítra vstanu a oparým se s čajem“.
Skutočne som rád, že sme umožnili stretnúť sa ľuďom z rôznych kútov Slovenska, ktorí sa aj snáď viac ako dve desaťročia poznajú len z telefonátov a e-mailovej komunikácie.
Štefan zo Sniny odchádzal ráno pred piatou na vlak, aby s dvomi prestupmi bol popoludní v Trnave. Ďalší z Bratislavy a zo Serede. Škoda, že z Galanty, Trnavy a okolia Levíc sa nakoniec stretnutia nezúčastnili. Snáď sa podarí na jesennom, ktorého termín už dohadujeme.
Srdečná vďaka pánovi Verešovi, Radovi z Bratislavy za prinesené občerstvenie a mojej manželke Monike nielen za množstvo už jej povestných chlebíčkov a ďalšiu starostlivosť o hostí.
A opätovne som rád, že aj syn Denis sa naučil niečo nové, čo v budúcnosti pri vedení Múzea totality a starostlivosti o retro technické artefakty nepochybne využije.
