Hru nórskeho basgitaristu a kontrabasistu Pera Mathisena som po prvýkrát naživo obdivovala na Jazzy Feste 2024 v Liptovskom Mikuláši, kde s ním medzinárodné hviezdne trio tvorili gitarista Nguyên Lê a bubeník Gary Husband. Bol to nádherný, povznášajúci koncert, na aký sa nezabúda. Preto som spozornela, keď som sa dozvedela, že v piešťanskej hudobnej kaviarni La Musica sa v piatok 12. júna 2026 uskutoční koncert Per Mathisen Quartetu, v ktorom frontman hrá s inými spoluhráčmi zvučných mien. Bola som si vedomá problematického večerného vlakového spojenia medzi Piešťanmi a Trnavou, pre ktoré si môžem užiť maximálne polovicu koncertu v La Musice. A navyše, keby posledný vlak meškal, nestihla by som prípoj v Trnave (tiež posledný). No napokon to dopadlo tak ako zvyčajne: do Piešťan som sa vybrala a ešte som zavolala na koncert aj svoju piešťanskú kamarátku a jej priateľa.
Keďže v kúpeľnom meste nebolo v ten večer počasie na sedenie vonku, koncert sa konal vo vnútornom priestore kaviarne. Prišli aj viacerí moji známi. Cítila som sa takmer ako za svojich vysokoškolských čias. O 19.45 hod. privítal publikum i hudobníkov piešťanský jazzový gitarista Ondrej Botek. Ako zdôraznil, niektorí členovia Per Mathisen Quartetu už v La Musice predtým hrali, no táto zostava tam mala v ten večer premiéru. Tvorili ju: Per „The Bass Viking“ Mathisen (NO) – kontrabas, basové gitary, Utsi Zimring (IL) – bicie, Daniel Bulatkin (CZ) – klavír a syntetizátor a Ondřej Štveráček (CZ) – tenorový saxofón.
Počas koncertu si konferovanie zobral na starosť Per Mathisen, a tak sme mali aj „posluchové cvičenie“ z angličtiny. Podľa reakcií publika však s porozumením neboli žiadne problémy. Vládla veľmi pohodová atmosféra, hudba bola svižná, výživná a plnokrvná a publikum hudobníkov odmieňalo nadšeným potleskom. Ako prvá zaznela skladba Rendezvous In Rotterdam. Jej autorovi Danielovi Bulatkinovi dali spoluhráči prezývku Columbo, pretože jeho vetrovka pripomínala plášť poručíka zo známeho televízneho seriálu. Hudobníci od začiatku koncertu predvádzali svoje majstrovstvo vo vzájomnej hudobnej komunikácii a výborne sólovali. Nasledovala jazzová klasika Close Enough For Love, zaranžovaná Danielom Bulatkinom. V jej úvode ma očarila zasnívaná hra klavíra, v strede pulzujúca energia celého quartetu a na konci krásna melódia zahraná na saxofóne. V skladbe Pera Mathisena Three sa po ráznom kontrabasovom úvode všetci štyria hudobníci predviedli ako nespútaný živel poháňaný rytmikou. Štvrtou skladbou bola To Nowhere And Back Ondřeja Štveráčka, ktorú Per Mathisen vtipne premenoval na „To Norway And Back“. Kontrabas nechal oddychovať a hral na basovej gitare. I táto skladba intenzívne žila, dýchala, rozvíjala sa, gradovala. Per Mathisen ma v nej zaujal napríklad rozsiahlym meditatívnym sólom a Ondřej Štveráček expresívnou hrou pri jej závere. Prvé kolo zakončila skladba Daniela Bulatkina Early Blues, ktorú odohral vo svojej „columbovskej“ vetrovke. Dramatické pasáže sa striedali s melancholickými, štyria hudobníci spoločne vytvárali široké spektrum rôznych hudobných nálad. O strhujúci záver sa postaralo mocné bubnovanie Utsiho Zimringa, spevavá saxofónová hra Ondřeja Štveráčka a napokon „vesmírne“ sólo Pera Mathisena na basovej gitare.
Po hodine hrania prišla prestávka. Publikum si mohlo od hudobníkov zakúpiť „very cheap and very good CDs“, ako oznámil Per Mathisen. Veľmi rada by som bola v La Musice ostala, no cestovný poriadok nepustí. Rozlúčila som sa so svojimi známymi a pobrala som sa na stanicu spolu s kamarátkou a jej priateľom, ktorí sa ponúkli, že ma odprevadia. Všetko napokon vyšlo na 100 %. Dobrodružnú cestu „to Piešťany and back“ som absolvovala bez komplikácií a domov som prišla šťastlivo posledným vlakom. Keď chce človek na chvíľu pobudnúť v hudobnom nebi, niekedy to bez riskovania nejde.
Ružena Šípková
Foto: autorka
