Je ťažké uveriť, že od smrti novinára, právnika („advokáta chudobných“) a spisovateľa Mgr. Miroslava Košťanyho (* 21. 4. 1939 – † 22. 5. 2016) už uplynulo 10 rokov. Bol mojím nevlastným otcom a vďačím mu za veľa: spolu s mojou dobrou kamarátkou PhDr. Bohuslavou Vargovou-Hábovčíkovou, CSc. (* 5. 12. 1951 – † 2. 4. 2015) ma priviedli k novinárskej tvorbe. Tá sa vďaka nim stala mojou druhou hlavnou činnosťou a oblasťou záujmu popri písaní poézie. S Mirkom sme si rozumeli a navzájom sme sa inšpirovali aj v umeleckej oblasti, hoci on písal hlavne súdničky a ja básne.
V pondelok 8. júna 2026 sa v Múzeu totality na Trnavskej ceste 53 v Seredi konalo stretnutie, na ktorom sme si Mirka Košťanyho dôstojne pripomenuli, a to nielen výstavkou predmetov a dokumentov z jeho pozostalosti a zostrihom autentických videí, ale hlavne osobnými spomienkami. Pozvanie okrem mojej mamy a mňa prijali: Helena Mesárošová – dlhoročná starostka obce Šalgočka (Mirkovho rodiska), Mirkov bratranec zo Šalgočky František Košťany s manželkou Jarmilou a knihovníčka, múzejníčka a kultúrna pracovníčka Ľudmila Horváthová z Abrahámu. Novinár Miloš Majko s manželkou Monikou a synom Denisom vytvorili vo svojom múzeu veľmi príjemnú atmosféru a spomínanie pri chutnom občerstvení, ktoré sme zabezpečili spoločnými silami, nemalo konca-kraja. Skonštatovali sme, že Mirko by mal aj v dnešnej dobe celú kopu námetov na písanie kníh i článkov do novín.
Mirko Košťany naďalej žije v pamäti mnohých ľudí. Poznali sme ho ako zanieteného novinára, vtipného spisovateľa a veselého, optimistického človeka, vždy ochotného pomôcť s právnymi problémami. A ja si ho navždy budem pamätať aj ako človeka, ktorý dal môjmu životu smer.
Ružena Šípková
Foto: autorka
