Mesto Sereď | Pri vstupe do mesta, po cyklotrase od Dolnej Stredy, vznikol na oplotení zberného dvora farebný nápis SEREĎ. Je súčasťou novovytvorenej Street art zóny, ktorú mesto Sereď prinieslo ako legálny priestor pre tvorbu grafitov a moderného pouličného umenia.
Projekt vznikol z iniciatívy miestnych umelcov Mateja Ikera, Stefana Krstića a Petra Urbáneka, ktorí návrh aj realizáciu zabezpečili bez nároku na odmenu. Samospráva podporila projekt nákupom farieb.
Aby mal priestor svoj jasný režim, súčasťou Stret art zóny je aj jej prevádzkový poriadok. A najmä, vedľajšia plocha je pripravená pre tvorbu všetkým, ktorí sa chcú graficky realizovať vo verejnom priestore mesta, alebo sa chcú zdokonaliť vo svojom umení. Prinášame vám rozhovor s jedným z tvorcov moderného nápisu, Matejom Ikerom.
Ako vôbec vznikla myšlienka vytvoriť v Seredi Street art zónu?
Úplne prirodzene. Ja aj chalani, s ktorými maľujem, sa grafiti venujeme dlhé roky. Okrem toho robíme aj rôzne zákazky a maľby. Lenže v Seredi doteraz neexistoval priestor, kde by sa dalo legálne tvoriť.
Mladí často chodia po opustených budovách alebo rôznych neoficiálnych miestach. Kde je to nelegálne a často aj nebezpečné. Stretnú rôznych ľudí, injekčné striekačky po zemi a podobne. Môžu sa tak zraniť alebo dostať do problémov.
Takže ste to nevnímali len ako priestor pre vás, ale aj ako istý druh prevencie?
Presne tak. Zároveň sme vedeli, že v Seredi existujú steny a priestory, ktoré by sa dali využiť bez veľkých investícií. Pozerali sme sa na to aj prakticky – čo môže mesto poskytnúť bez toho, aby muselo budovať niečo nové.
Miesto ste si vyberali sami?
Spolu so Stefanom a ďalšími chalanmi sme riešili viacero možností. Nakoniec sme sa zhodli, že priestor pri zbernom dvore je najlepšia a najjednoduchšia voľba. Nemusela sa stavať nová stena, využilo sa to, čo už existovalo. Navyše je to dobre viditeľné miesto na vstupe do mesta.
Je zóna oficiálne povolená?
Áno. Máme oficiálny súhlas mesta a pri stene je aj prevádzkový poriadok. Mestská polícia o tom vie, celý priestor je monitorovaný ich kamerami, takže je to bezpečné miesto.
Na vašom nápise SEREĎ sú aj symboly mesta. Bol to zámer?
Určite. Od začiatku sme nechceli robiť niečo abstraktné len pre mladých. Chceli sme vytvoriť dielo, v ktorom sa nájdu aj starší obyvatelia.
Do jednotlivých písmen sme preto zakomponovali veci, ktoré sú pre Sereď typické – kaštieľ, kostol, mestský úrad, most či cyklistov. Chceli sme, aby si v tom ľudia našli niečo svoje.
A práve starší ľudia nás veľmi milo prekvapili. Už počas maľovania sa pri nás zastavovali a hovorili: „Pozri, tam je kostol… tam je mestský úrad…“. Veľa z nich reagovalo veľmi pozitívne.
Grafiti však časť ľudí stále vníma negatívne.
To je pravda a asi to tak vždy trochu bude. Mnohí si grafiti automaticky spájajú s vandalizmom. Čítali sme aj rôzne komentáre pod článkami.
Lenže práve legálna stena môže pomôcť tomu, aby mladí nemuseli maľovať po fasádach alebo garážach. Keď majú miesto, kde môžu slobodne skúšať, tvoriť a zlepšovať sa, je to lepšie pre všetkých.
Samozrejme, vždy sa nájde niekto, kto bude robiť škodu. Ale teraz už existuje priestor, kde sa dá tvoriť legálne.
Aké pravidlá platia na takýchto plochách?
Na legálnych stenách funguje určitý rešpekt medzi umelcami. Keď niekto ide maľovať, mal by najprv premaľovať celý panel podkladovou farbou. Neprekresľuje sa len časť cudzieho diela – to sa berie ako neúcta. Človek si svoje dielo odfotí, užije si ho. A časom ho môže prekryť niekto ďalší. Tak to funguje všade vo svete. Je to živý priestor.
Ak by chcel niekto začať maľovať, čo by si mu odporučil?
Nebáť sa. Tá stena je presne na to. Aj keď niečo nevyjde dokonale, nevadí. Človek sa učí skúšaním.
Odporúčam začínať prakticky – veľké plochy robiť valčekom a štetcom a spreje používať hlavne na detaily. Spreje sú drahé a mladí často nemajú veľa peňazí.
Základné podkladové farby sa dajú niekedy získať aj zo zberného dvora, keď tam zostanú nevyužité zvyšky farieb od ľudí. To môže mladým veľmi pomôcť.
Študoval si umenie?
Nie, som technik pre robotiku, strojár. Maľovanie je môj koníček od detstva. Celý život kreslím na papier, robím skice. Grafiti so sprejom robím intenzívnejšie asi posledné dva a pol roka.
Je to však úplne iná technika než kreslenie na papier. Veľa ma naučili chalani, s ktorými dnes maľujem.
Aká bola tvoja cesta sem do Serede?
Som Slovák narodený v Srbsku. Na Slovensko som prišiel asi ako dvadsaťročný.
Začiatky boli ťažké. Nové mesto, noví ľudia, iná mentalita… Ale dnes sa už cítim ako Seredčan. Žijem tu, mám tu priateľov a záleží mi na tom, ako mesto vyzerá.
Práve preto sa snažíme robiť veci, ktoré mesto trochu oživia. Veľmi ma potešilo, keď mi jedna staršia pani povedala, že priestor pri zbernom dvore už nepôsobí tak monotónne a smutne. To je presne to, čo sme chceli dosiahnuť.
Čo sa ti na Seredi páči?
Páči sa mi, že aj keď je to menšie mesto, snaží sa držať krok s modernou mestskou kultúrou. Je tu skatepark, šport, mladí ľudia, vznikajú nové nápad. Sereď nechce byť ako Bratislava. Má svoju vlastnú atmosféru. A práve to je na nej dobré. A rád chodím k rieke. Bez Váhu by to nebolo ono.
Zuzana Slahučková, foto: Lukáš Klčo
Takže nové pravidlo je, že staré dielo musím premalovať podkladovou farbou? Ak to pravidlo poruším, tak to bude zo strany mesta brané ako vandalizmus? Vedeli by ste to pravidlo bližšie špecifikovať?