ZŠ K. Kuffnera Sládkovičovo | Rastúce teploty a meniace sa sezónne vzorce ovplyvňujú kvitnutie kvetov a vyliezanie včiel zo zimných úľov a hibernácie. Keď včely vylietajú zo zimných úľov, sú ovplyvnené rastúcimi teplotami aj meniacimi sa podmienkami. Keď sa napríklad na jar na chvíľu oteplí, včely sa aktivujú príliš skoro, lebo je narušené ich prirodzené obdobie odpočinku spôsobeného počasím. Včely však môžu mať problém nájsť dostatok nektáru a peľu v správnom čase, čo vedie k oslabeniu včelích rodín, liahne sa menej mladých včiel a môžu uhynúť od hladu. Zároveň sú včely chorľavejšie a vyprodukujú menej medu.
Účinky včiel na zdravie
Klimatické zmeny znižujú množstvo nektáru a peľu, čo vedie k nižšej produkcii medu. Oslabené včely sú náchylnejšie na choroby, takže klesá aj kvalita včelích výrobkov. Menej pestrá príroda zároveň zhoršuje ich chuť a výživovú hodnotu. Med je pritom prírodné sladidlo bohaté na vitamíny, minerály a antioxidanty. Aj peľ obsahuje bielkoviny, vitamíny a minerály, podporuje celkovo imunitu. Propolis je prírodná látka s antibakteriálnymi a antivírusovými účinkami, používaná v tradičnej medicíne. Včelí vosk sa využíva na výrobu sviečok, kozmetiky a prírodných masiek na pokožku.
Produkcia medu
Produkciu medu ovplyvňuje kvitnutie ovplyvnené zmenou klímy. Čo však ovplyvňuje včely v dnešnej dobe oproti minulosti objasnil Róbert Józsa, zanietený včelár zo Sládkovičova. „Dnes je včelárenie oveľa náročnejšie než kedysi. Jedným z hlavných problémov je choroba Varroóza, ktorú spôsobuje roztoč Varroa. Tento parazit sa rozšíril v dôsledku globalizácie – pôvodne pochádza z Číny, odkiaľ sa postupne rozšíril do celého sveta spolu s presunom včiel. Problém je ešte vážnejší aj preto, že tieto parazity prenášajú rôzne vírusy medzi včelami, čo výrazne znižuje ich odolnosť a môže viesť až k úhynu celých včelstiev. Okrem toho včely ohrozujú pesticídy, klimatické zmeny a celkovo zhoršené podmienky v prírode. Veľký rozdiel oproti minulosti je v tom, že biodiverzita bola pestrejšia – pestovalo sa viac rôznych plodín a krajina bola rozmanitejšia.”
Včely zbierajú menej nektáru, keď je sucho alebo keď kvety kvitnú skôr ako zvyčajne , čo znižuje výnos medu. Včelári už teraz hlásia že v niektorých oblastiach majú z roka na rok nepravidelnejšie úrody. Róbert Józsa hovorí: „Neboli také výrazné obdobia sucha, rastliny mali viac vlahy a lepšie podmienky na rast, takže boli produktívnejšie a tvorili viac nektáru. Aj ročné obdobia boli plynulejšie, prechody medzi nimi neboli také prudké a nevyskytovali sa také extrémne výkyvy teplôt ako dnes. Zima bola stabilná a chladná, takže včely prirodzene zimovali, oddychovali a šetrili energiu. Dnes sú zimy často teplé a nevyrovnané, čo včely mätie a zbytočne ich vyčerpáva. Dlhodobé sucho môže vo závažných situáciách zvýšiť závislosť včiel od doplnkových kŕmení včelárov, ktoré mení vlastnosti medu.“
Pavel Fiľo, predseda Slovenského zväzu včelárov (SZV) upozornil, že „V dobe, keď sa zvyšujú dovozy potravín rôznej kvality vrátane falšovaných, je kľúčové, aby sme si ešte viac uvedomili význam včely medonosnej pre životné prostredie, krajinotvorbu a ľudský organizmus,“
Širšie ekologické dôsledky
Zmena klímy nemá negatívne dôsledky len na včely, ale pre celé ekosystémy a potravinové systémy, pretože opeľujú širokú škálu plodín a divo rastúcich rastlín. Tomu musia včelári prispôsobovať aj taktiku na ochranu populácií včiel v meniacej sa klímy. Včelár Józsa vraví: „Tieto zmeny majú najmä výrazný vplyv na množstvo medu. Ak je sucho, horúčavy, dlhé dažde alebo náhle zmeny teploty, je medu značne menej. Na chuť medu vplýva nižšia pestrosť rastlín. Kedysi včely zbierali nektár a peľ z rôznych druhov rastlín, čo medu dávalo bohatšiu chuť a peľ obsahoval viac živín. Dnes, keď sú krajiny menej rozmanité a prevažujú monokultúry, med aj peľ sú jednotvárnejšie, menej „pestrofarebné“ a obsahujú menej látok, minerálov a enzýmov, než keby boli zo širokej škály rastlín.”
Čo môžu zmeniť spotrebitelia
V prvom rade je pôvod medov z obchodných reťazcov neistý a kvalita často nezodpovedá kvalite poctivého medu. Ľudia by mali mať lokálneho včelára, ktorému dôverujú a ktorého dobre poznajú, ideálne z oblasti, kde aj žijú. Každý ľudský organizmus má totiž svoju imunitu prispôsobenú prostrediu, v ktorom žije a lokálny med obsahuje peľ z kvetov z okolia, čo môže podporovať prirodzenú obranyschopnosť organizmu. Slovenské medy sú navyše mimoriadne kvalitné, potvrdzujú to mnohé medzinárodné ocenenia a zlaté medaily, čo svedčí o ich výbornej kvalite, chuti a čistote. V cudzích medoch sa môžu nachádzať peľové alergény z iných regiónov, ktoré môžu vyvolať alergickú reakciu. Naopak, čerstvý lokálny med je kvalitný, bezpečný a zároveň podporuje slovenských včelárov, ktorí sa starajú o svoje včely a prostredie.
Hoci včely preukázali neuveriteľnú prispôsobivosť už milióny rokov, rýchle tempo súčasnej klimatickej zmeny predstavuje doteraz nevídané ťažkosti. Klimatické zmeny narúšajú prirodzený cyklus včiel, znižujú dostupnosť potravy a spolu s chorobami či pesticídmi ohrozujú ich prežitie aj produkciu medu. Pomôcť môžeme podporou biodiverzity – výsadbou rôznorodých rastlín, obmedzením chemikálií a ochranou prirodzeného prostredia. Zároveň je dôležité podporovať lokálnych včelárov a udržateľné hospodárenie, aby mali včely stabilné podmienky na život. Naše rozhodnutia určia budúcnosť včiel, podobne správne reakcie a rozhodnutia ovplyvnia aj tú našu budúcnosť.
Meno autora/autorov
Emma Kramárová, Lea Alexandrová, Anabela Bednárová
Veková skupina
11-14
Škola
Spojená škola Sládkovičovo, Školská 1087
Súvislosť s cieľmi Agendy 2030:
- 11. Udržateľné mestá a komunity
- 12. Zodpovedná spotreba a výroba
- 15. Život na pevnine
Vysvetlenie prepojenia medzi témou článku a označeným cieľom (cieľmi) Agendy 2030:
Podpora lokálnych včelárov nákupom medu a včelích produktov pomáha udržiavať zdravé populácie včiel v našom okolí.
Téma úzko súvisí s cieľmi Agendy 2030. Podporuje najmä cieľ „Udržateľné mestá a komunity“, pretože lokálne včelárstvo prispieva k biodiverzite a zdravému mestskému prostrediu. Zároveň súvisí aj s cieľom „Zodpovedná spotreba a výroba“, keďže uprednostňovanie miestnych produktov znižuje uhlíkovú stopu a podporuje udržateľné hospodárenie.
