To sme teda už fakt starí, povedali by sme pri spomienkach na rozprávanie svojich rodičov…
Mal som sotva niekoľko týždňov, ked môj otec sedel pri čiernobielom televízore a v priamom prenose pozeral prvé kroky človeka po Mesiaci. Podľa slov otca, spal som v postielke – áno, bol som pri tom.
A bol som pri tom aj po viac ako pol storočí, kedy sa človek znovu vybral k Mesiacu. Vystúpi na jeho povrch niekedy pri ďalšej misii, no už dnes môžem povedať, že žijem v zvláštnej dobe. Zaujímavej, atraktívnej a som jedným z generácie, ktorá zažila normalizáciu v Československu, revolučné udalosti Novembra ´89, prežila Brežneva, Husáka, pád Berlínskeho múru, Železnej opony aj rozpad Sovietskeho zväzu. Rozpad Československa, Milénium,vstup Slovenska do Európskej únie, NATO, hospodársku krízu, Mečiara, Fica, svetovú pandémiu COVID-19 a dožila sa aj vojny v Európe po prakticky ôsmych desaťročiach mieru.
Ako prežijeme ďalšie od nás vzdialenejšie, ale aj blízke vojny a – nebudeme generáciou, ktorá vďaka polobláznom a populistov vo vysokej politike svedkami aj vojny v našej vlastnej krajine?
Čo si myslíte o súčasnej dobe vy? Myslíte si, že žijeme v dobe lepšej, alebo horšej, ako naši rodičia?
