Za socializmu novinár Bohuslav Šnajder po svete takpovediac „za pár korún“ cestoval dva roky

„Poznáte to, ku každej ľudskej činnosti, či záujmu existuje určitý podnet. Môže byť získaný v detstve, môže byť zdedený, prípadne môže konanie jedinca ovplyvniť obyčajná náhoda.

Už v minulosti som si kládol otázku, čo podnietilo môj záujem o cestovanie do iných krajín. Odpoveďou je jednoznačne fakt vplyv môjho otca, ktorý ma už od 1975 roku brával na kratšie, vtedy dostupné cesty ako napr. výlety do Maďarska, Bulharska, Poľska či Nemeckej demokratickej republiky.

Písala sa druhá polovica minulého storočia a v vývalom československu zúril socializmus. Vtedy to znamenalo, že čo to sme sa mohli o iných krajinách dozvedieť z novín vydávaných komunistickou stranou – samozrejme krajín takmer výlučne socialisticky. Môj otec však po celú dobu túžil navštíviť aj iné štáty a to na západ od nás. Ako Rakúsko, Nemeckú spolkovú republiku, ba dokonca dúfal že raz uvidí čo to z Afriky, Ázie a ostatnej západnej Európy. Je zaujímavé, že konkrétne jeho nelákali Spojené štáty americké, ale za to si chcel splniť sen návštevou Kuby.

V čase socializmu bol problém o krajinách západnej Európy sa dozvedieť fakty potrebné na cestovanie – cestovať individuálne bolo takmer nemožné. Chýbali cestopisy, príslušné mapy a pre tých mladších prípadne naozaj mladých internet a mobilná komunikácia nejestvovali vôbec. Spomínam si však na jeden cestopis, ktorý sa môjmu otcovi dostal do rúk v tlačenej podobe a to pravdepodobne publikovaný na pokračovanie v niektorom médií. Išlo o cestopis Bohuslava Šnajdera pod názvom Tulákem po všech polednících, ktorý ako autor vidal aj knižne. Bohuslav Šnajder začiatkom 70-tich rokov vycestoval z krajiny na vtedajší tzv. devízový prísľub na základe ktorého si mohol zameniť 50 USD a urobil unikátnu cestu okolo sveta. Práve táto kniha ovplyvnila pohľad ako môjho otca tak mňa na cestovanie a ja som rád, že som jej originál vydaný v r. 1976 podarilo zakúpiť v jednom antikvariáte v Humpolci. Do archívu mi takto pribudol exemplár, ktorý síce nemá veľkú finančnú hodnotu, no z môjho pohľadu duchovnú hodnotu má jednoznačne nespochybniteľnú.

Bohuslav Šnajder knihu napísal štýlom obvyklým pre danú dobu, aby kniha o západnej civilizácii v socialistickej krajine vôbec mohla byť vydaná. Štýl písania tohto novinára však dával nespočetné množstvo šancí čítať medzi riadkami a z knihy si vybrať to, čo pozorný a vnímavý čitateľ považoval za dôležité.

Na obale knihy sa píše toto: „Mladý československý novinár Bohuslav Šnajder sa vydal na cestu okolo sveta len so spacím vakom a batohom. Prešiel Európu, pracoval na lodi Cap Bonavista pri plavbe cez Atlantický oceán, dostal sa na Yukon a kanadský sever, prešiel USA, od New Yorku po San Francisco, v Austrálii hľadal v púšti opály a cez Singapur, Malajziu, Kambodžu, Indiu, Pakistan a Turecko sa vracal domov. Pracoval ako prístavný robotník i ako námorník, pochodoval s protivojnovými demonštrantami na Washington, dostal sa do Kambodže na prahu občianskej vojny a šplhal sa bosý v Himalájach. Získaval materiál pre reportáže a hlavne poznával, ako žijú a myslia obyčajní ľudia v najrôznejších častiach sveta. Ak cestujeme sami s takmer prázdnou kapsou, dostaneme sa veľmi často do tiesnivej situácie. A vtedy najlepšie prenikneme do problémov a pocitov, ktoré majú spoločné všetci ľudia na zemeguli bez ohľadu na vzdelanie a farbu pleti. Najlepšie pochopíme obyvateľov jednotlivých štátov, keď nejakú dobu žijeme ako oni, zdieľame ich osud. Pretože autor toto všetko poznal na vlastnej koži, podarilo sa mu napísať originálnu a sviežu knižku.“

Napriek súčasnému pretlaku bedeckerov a cestopisných webov so „zaručenými“ informáciami aj o tých najexotickejších krajinách túto knihu jednoznačne odporúčam prečítať, keď nie pre nič iné, tak pre pochopenie vtedajšej doby a snahy ľudí poznať to, čo bežne ľuďom vtedajšie zriadenie Československa neumožňovalo.“

https://archiv.majko.sk/clanky/bohuslav-snajder-tulakom-po-vsetkych-poludnikoch/index.html