Desať rokov od smrti kňaza a politického väzňa Antona Srholca, SDB

Desať rokov od smrti kňaza a politického väzňa Antona Srholca, SDB

Anton Srholec (1929 – 2016) patril k výrazným osobnostiam slovenských dejín druhej polovice 20. storočia. Jeho pôsobenie v saleziánskej reholi a snahu venovať sa práci s mládežou zásadne prerušil komunistický režim v Československu.

V roku 1950 bol Anton Srholec spolu s viac ako tisíckou rehoľníkov internovaný v rámci tzv. akcie K, počas ktorej komunistická moc násilne zlikvidovala mužské rehole a kláštory. Po prepustení sa rozhodol ilegálne opustiť krajinu s cieľom pokračovať v teologických štúdiách v zahraničí. Pokus o útek cez hranicu s Rakúskom sa však nepodaril a Anton Srholec bol spolu s ďalšími zadržaný Pohraničnou strážou. Po krutom vyšetrovaní bol v roku 1952 odsúdený na dvanásť rokov odňatia slobody.

Viac než deväť rokov strávil v uránových a uhoľných baniach v neľudských podmienkach trestaneckých táborov. Po prepustení v 60. rokoch pracoval ako robotník, najmä v Skalici a na Ostravsku. Popri zamestnaní sa venoval štúdiu jazykov a teológie. V roku 1968 sa zapojil do Diela koncilovej obnovy. Keďže mu nebolo umožnené študovať teológiu na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave, ktorá bola pod kontrolou štátnej moci, odišiel do Talianska, kde dokončil teologické štúdiá. V tom istom roku ho v Ríme vysvätil za kňaza pápež Pavol VI.

Po návrate do už okupovaného Československa mu Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky povolilo pôsobiť len ako pomocný duchovný v bratislavskom Blumentálskom kostole. Pre veľký záujem veriacich a jeho výrazné pastoračné pôsobenie bol postupne prekladaný do menších farností, napríklad do Perneka, Veľkého Zálužia a Záhorskej Vsi. Štátna bezpečnosť ho dlhodobo sledovala a evidovala v rôznych kategóriách, napokon ako nepriateľskú osobu. Po jeho vystúpení na Velehradskej púti v roku 1985 mu bol odobratý štátny súhlas na výkon duchovnej služby a opäť musel pracovať mimo pastorácie.

Koncom 80. rokov sa zapojil do činnosti podzemnej cirkvi, spolupracoval na vydávaní samizdatových textov, pôsobil v tajných teologických a vzdelávacích štruktúrach a udržiaval kontakty s domácimi aj zahraničnými teológmi. Po novembri 1989 pôsobil v Konfederácii politických väzňov, Helsinskom výbore a v ekumenických iniciatívach.

Významnou súčasťou jeho ponovembrového pôsobenia bola sociálna práca. Založil zariadenie pre ľudí bez domova Resoty v Bratislave, ktorému sa venoval až do svojej smrti.

Anton Srholec zomrel 7. januára 2016 v Bratislave.