TT SK |MM| Udržateľná mobilita sa v Trnavskom samosprávnom kraji stala jednou z kľúčových priorít. V uplynulých rokoch kraj postupne realizoval sériu opatrení, ktorých spoločným cieľom je zlepšiť dostupnosť územia, zvýšiť bezpečnosť účastníkov dopravy a ponúknuť obyvateľom reálne alternatívy k individuálnej automobilovej doprave. Verejná autobusová doprava, cyklodoprava aj podpora aktívneho pohybu sú dnes vnímané ako jeden vzájomne prepojený systém.
„Udržateľná mobilita nie je jednorazové rozhodnutie ani jeden projekt. Je to dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje plánovanie, investície aj spoluprácu so samosprávami a partnermi v území. Našou ambíciou je vytvárať funkčný dopravný systém, ktorý ľuďom uľahčuje každodenný život, znižuje dopravnú záťaž a zároveň je šetrný k životnému prostrediu,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.
Základným pilierom udržateľnej mobility v kraji zostáva kvalitná a dostupná verejná doprava. Trnavský kraj v tomto smere urobil významný krok zavedením kombinovaného cestovania na jeden predplatný cestovný lístok, ktorý prepája regionálnu autobusovú dopravu s mestskou hromadnou dopravou v Trnave.
Pilotný projekt vznikol v spolupráci s dopravcom ARRIVA Trnava a mestom Trnava. Následne sa princíp jedného lístka rozšíril aj na Záhorie v spolupráci s dopravcom SKAND Skalica. Obyvatelia viacerých častí kraja sa tak môžu na jeden lístok dostať zo svojej obce až do cieľa v krajskom meste bez potreby riešiť prestupy či nákup viacerých cestovných dokladov.
Popri verejnej doprave sa Trnavský kraj dlhodobo venuje rozvoju cyklodopravy, a to nielen ako voľnočasovej aktivity, ale aj ako každodenného dopravného prostriedku. Postupne buduje a prepája regionálne cyklotrasy a cyklomagistrály, ktoré vytvárajú chrbticu cyklistickej infraštruktúry. Významným projektom je Moravská cyklomagistrála na Záhorí, ktorá sa rozvíja po etapách a prepája územie Trnavského kraja s medzinárodnými cyklotrasami EuroVelo 13 a Baťovým kanálom.
Kraj sa zároveň zapája do projektov, ktoré dávajú nový zmysel existujúcej infraštruktúre. Príkladom je cyklotrasa Zelená cesta medzi Piešťanmi a Vrbovým, vybudovaná na trase bývalej železnice. Trnavský kraj sa podieľal na jej dokončení a sprístupnení verejnosti, čím prispel k bezpečnejšiemu a ekologickejšiemu spojeniu územia.
Bezpečnosť cyklistov je pri rozvoji cyklistickej infraštruktúry kľúčová. Práve z tohto dôvodu kraj realizoval aj technicky náročnejšie projekty, ktoré oddeľujú cyklistickú dopravu od motorovej. Jedným z najvýznamnejších je nový župný cyklomost ponad diaľnicu D1 pri obci Zavar. Most bezpečne prepojí Trnavu s Vážskou cyklomagistrálou a odstráni rizikový pohyb cyklistov po cestnom moste určenom primárne pre autá a verejnú dopravu. Projekt je dôležitý nielen z hľadiska rekreácie, ale aj každodenného dochádzania do práce či školy.
Súčasťou rozvoja cyklodopravy nie sú len nové kilometre cyklotrás, ale aj kvalitná orientácia v teréne. Trnavský kraj preto pripravuje a realizuje systematické cykloznačenie nových a existujúcich cykloturistických trás v súlade s platnými technickými normami.
„Značenie je pre cyklistov často prvým kontaktom s trasou. Ak je zrozumiteľné a jednotné, zvyšuje bezpečnosť aj komfort jazdy. Našim cieľom je, aby sa cyklisti vedeli v kraji pohybovať prirodzene, bez zbytočného hľadania a s istotou, že sa nachádzajú na oficiálnej a povolenej trase,“ uviedla cyklokoordinátorka Trnavského kraja Silvia Prokopová.
Rozvoj udržateľnej mobility v kraji nekončí pri infraštruktúre. Trnavský samosprávny kraj otvoril prvý župný cyklospot na Slovensku – komunitný priestor, ktorý spája cyklistov, odborníkov aj verejnosť. Okrem drobných opráv bicyklov ponúka priestor na diskusie, výmenu skúseností a osvetu v oblasti bezpečného a udržateľného pohybu.
Kraj zároveň realizuje odborné školenia, vzdelávacie aktivity a osvetové podujatia, ktorých cieľom je zvyšovať povedomie o udržateľnej mobilite a podporovať jej prirodzené prijatie medzi obyvateľmi.










Cyklomost postavený za víkend ale vozovka na moste pre autá v dezolátnom stave. A oprava zrejme v nedohľadne.
Dobre napísané a pritom je na cestnom moste dosť široký chodník ktorý sa mohol za peniaze ktoré boli použité na cyklomost opraviť spolu s vozovkou a ťažili by s toho všetci aj motoristi aj cyklisti