Cez víkend sme odohrali 4 náročné barážové zápasy s Popradom. Všetci vedeli, že víťaz týchto štyroch stretnutí postupuje na Majstrovstvá Slovenka. O motiváciu teda nebola núdza. Piatkové zápasy v Poprade sme začali trošku ustráchane a až by sa dalo povedať, že s bojovnosťou a rýchlosťou súpera sme mali problém a nevedeli sme sa jej vyrovnať. V prvom polčase prvého zápasu sme sa sústredili príliš veľa na veci, ktoré nám nevyšli a naša energia klesala každou nepremenenou strelou. Do druhého polčasu sme nastúpili pokojnejšie a začal sa hrať pekný vyrovnaný mládežnícky basket na konci ktorého boli úspešnejšie súperky. Druhý zápas sme naštartovali aktívnejšie, bojovnejšie a nieslo sa to celým priebehom stretnutia. Zaslúžene sme teda odchádzali z Popradu s jednou výhrou a jednou prehrou.
V nedeľu sa otvorili dvere našej športovej haly a očakávali sa dva vyrovnané a pre obe družstvá náročné zápasy. Pre nás to malo byť o to ťažšie, že sme boli bez zranenej Danky a všetci sme si boli vedomí, čo Danka pre toto družstvo znamená. Dohodli sme sa ale, že ideme robiť maximum, aby sme sa priblížili nášmu cieľu. Prvý zápas nezačal vôbec podľa predstáv. Boli sme málo aktívny bez lopty, spoliehali sme sa iba na niektoré hráčky. Tie sa tým pádom presadzovali len veľmi ťažko, ale nahrádzali sme to bojovnosťou. Aj keď nám ušiel prvý polčas tak sme sa približovali a znižovali rozdiel v skóre no nakoniec sa z výhry radovali hráčky Popradu.
Pred druhým zápasom bolo jasné, že ak vyhráme čo i len o bod tak naše družstvo postúpi na Majstrovstvá Slovenska. Do zápasu sme chceli dať úplne všetko čo v nás je a na konci jednoducho uvidíme, či sa to podarí alebo nie. Začali sme tak, že dievčatám sa nedarilo presadiť, hrali sme absolútne bez protiútoku, ovládala nás únava a dalo by sa povedať, že zápas naberal spád, s ktorým sme neboli vôbec spokojní. Prehrávali sme už aj o 12 bodov, čo bolo v momentálnej situácii viac než dosť. Snažili sme sa krôčik po krôčiku priblížiť bodovo hráčkam Popradu. Na konci tretej štvrtiny dali dievčatá dvoma košmi naspäť energiu nielen celému družstvu, ale aj všetkým divákom. Pred záverečným dejstvom sme si povedali, že sú to len 4 koše a vtedy sa dievčatá začali tváriť dosť odhodlane. Začala sa stíhacia jazda, Terka chytila výborný rytmus, ostatné dievčatá sa k nej aktívne pridali a v našej hale sa začal diať moment, na ktorý budeme všetci radi a myslím, že aj dlho spomínať. Nám sa podarilo zápas zvrátiť a misky váh preklopiť na našu stranu. Naše staršie minižiačky sú ďalším družstvom v klube, ktoré postupuje na Majstrovstvá Slovenska!
Dievčatá si zaslúžia obrovskú pochvalu a kredit. Počas týchto štyroch zápasov sa udialo toľko vecí, ktoré nám vyšli a mali sme z nich radosť. Dôležité a nádherné bolo ako dievčatá zareagovali na tie veci, ktoré nám nevyšli. Vznikli nové rituály, baby sa podporovali, družstvo sa ešte viac stmelilo a veľa dievčat prišlo nato, že dno ich síl je nakoniec omnoho ďalej ako si mysleli. Dievčatá hrali aj napriek menším zraneniam, niektoré aj napriek väčším. Hanka dohrala zápasy aj napriek tomu, že po zápase zistila, že má malú zlomeninu palca. WOW! Dôležité pre nás bolo, že aj striedajúce hráčky pochopili svoju rolu a pomáhali svojim spoluhráčkam na ihrisku a aj mimo ihriska. Verím, že všetky zranenia sa dajú čím skôr do poriadku a dievčatá si budú môcť užiť a naplno odohrať záver sezóny.
Ďakujeme všetkým za pomoc a podporu. Vytvorili ste perfektnú atmosféru nielen v Seredi, ale aj v Poprade.
Vyjadrenie k barážovým zápasom od Eli Mišovičovej: „Barážové zápasy boli asi tie najťažšie za celú sezónu, pretože v nich išlo o postup na Majstrovstvá Slovenska. Prvé dva zápasy sme hrali v Poprade. Od začiatku sme sa veľmi snažili no na prvý zápas to nestačilo, lebo sme prehrali o 6 bodov. Popradčanky boli veľmi rýchle a v tom mali veľkú výhodu. V druhom zápase sme dali do toho všetko, každá sme na palubovke nechali svoje srdiečko. Zlepšili sme obranu aj útok a hlavne doskoky a preto sme vyhrali o 18 bodov. V nedeľu nás čakali zápasy doma, ktoré neboli o nič ľahšie. Bránili sme dobre no niekedy to nestačilo. Súperky dávali ľahké koše a my sme si museli všetky vydrieť. Nebežali sme do protiútokov a väčšinou hráčka s loptou bola prvá na druhej strane. Bohužiaľ sme nakoniec prehrali o 3 body. Posledný zápas nám stačilo vyhrať o jeden bod. Pár hráčok sa nám zranilo, no hrali ďalej. Bojovali sme o každú loptu. Rodičia nás povzbudzovali, čo nám dodávalo energiu, aby sme ich nesklamali. Posledná štvrtina bola náročná hlavne psychicky. No pár sekúnd do konca sme vyhrávali o 1 kôš, súperky prehadzovali celé ihrisko, ale našťastie to hodili Terke do rúk a výhra bola jasná. Vyhrali sme o 1 kôš a som veľmi rada, že sme postúpili na Majstrovstvá Slovenska.“
Tréner: Martin Bosý
Asistent trénera: Miloš Procházka, Nina Dudonová
