MS SR |MM| Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil 9. apríla 2024 rozhodnutie v prípade Duarte Agostinho a ďalší proti Portugalsku a 32 ďalším, v ktorom sa sťažovatelia z Portugalska sťažovali na porušenie ich práv zo strany 33 štátov, ktoré podľa nich neplnia záväzky potrebné na boj s klimatickou zmenou. ESĽP vyhlásil sťažnosť za neprijateľnú z dôvodu nedostatku jurisdikcie.
Prípad sa týka súčasných a budúcich vážnych dôsledkov zmeny klímy, ktoré mladí sťažovatelia pripisujú žalovaným štátom a o ktorých tvrdia, že ovplyvňujú ich životy, pohodu, duševné zdravie a pokojné užívanie si ich domovov. Sťažovatelia sťažnosť opreli o viaceré články Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a odvolávali sa na medzinárodné dokumenty vrátane Parížskeho dohovoru z roku 2015, Dohovoru na ochranu práv dieťaťa a všeobecné správy a zistenia expertov o škodách spôsobených klimatickou zmenou. Sťažovatelia argumentovali, že sú už teraz dotknutí nepriaznivými dôsledkami klimatickej zmeny a tieto riziká sa budú v priebehu ich života významne zvyšovať. Ďalej tvrdili, že vzhľadom na ich vek je zásah do ich práv zreteľnejší než v prípade predchádzajúcich generácií.
Sťažnosť bola podaná v septembri 2020 proti všetkým členským štátom Európskej únie, Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska, Nórsku, Rusku, Turecku, Švajčiarsku a Ukrajine. Neskôr sťažovatelia sťažnosť proti Ukrajine stiahli. Po oznámení sťažnosti žalovaným štátom prebiehalo konanie pred sedemčlennou komorou. V priebehu rokov 2021 a 2022 jednotlivé štáty predložili svoje stanoviská k sťažnosti a k vyjadreniam sťažovateľov a ich nárokom. Po tom, ako sedemčlenná komora odstúpila svoju právomoc v tejto veci sedemnásťčlennej veľkej komore ESĽP, došlo medzi žalovanými štátmi (s výnimkou Ruska) ku koordinácii a štáty v roku 2023 predložili spoločné stanovisko k sťažnosti, doplnené o národné stanoviská. V roku 2023 sa pred veľkou komorou ESĽP uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom žalované štáty predniesli spoločné vyjadrenie doplnené o samostatné vyjadrenia niektorých štátov vzhľadom na ich národné špecifiká. Štáty svoju argumentáciu vo všeobecnosti opreli najmä o námietky týkajúce sa nedostatku jurisdikcie na strane ESĽP, nevyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy, nepreukázania konkrétnych negatívnych dôsledkov u sťažovateľov, ako aj o argumentáciu o plnení svojich klimatických záväzkov a stanovených cieľov. Ako intervenujúce tretie strany v prípade predložili svoje vyjadrenia Európska Komisia, Komisárka Rady Európy pre ľudské práva, osobitný spravodajca OSN, Európska sieť národných inštitúcií ľudských práv (ENNHRI), organizácie Save the Children International, Climate Action Networt Europe a množstvo ďalších mimovládnych organizácií, univerzít a rôznych subjektov zaoberajúcich sa ochranou klímy.
ESĽP vo vyhlásenom rozhodnutí konštatoval, že pokiaľ ide o extrateritoriálnu jurisdikciu žalovaných štátov iných ako Portugalsko, v Dohovore neexistujú žiadne dôvody na rozšírenie ich extrateritoriálnej jurisdikcie prostredníctvom súdneho výkladu takým spôsobom, aký požadovali sťažovatelia. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovatelia nevyužili v Portugalsku žiadnu právnu cestu týkajúcu sa ich sťažností, sťažnosť sťažovateľov proti Portugalsku vyhlásil ESĽP za neprípustnú z dôvodu nevyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy. ESĽP teda vyhlásil sťažnosť podanú proti Portugalsku a ostatným štátom v otázke zmeny klímy za neprijateľnú. Rozhodnutie je konečné.
ESĽP tiež vyhlásil rozhodnutie v ďalšom klimatickom prípade Verein KlimaSeniorinnen Schweiz a ďalší proti Švajčiarsku, v ktorom Slovenská republika intervenovala ako tretia strana. Sťažnosť podalo švajčiarske združenie združujúce ženy v seniorskom veku, venujúce sa prevencii klimatických zmien a ďalšie ženy v seniorskom veku a týka sa dôsledkov klimatických zmien na podmienky života a zdravie starších osôb a zodpovednosti štátu v tejto oblasti. Sťažovateľky poukazovali najmä na zvýšenie priemernej ročnej teploty o 2,1°C od počiatkov pravidelných meraní v 19. storočí a na mimoriadne teplé letá ostatných rokov, ktoré priniesli vlny horúčav sprevádzané zvýšeným počtom úmrtí starších osôb, predovšetkým žien. Poukazovali na neplnenie záväzkov štátu znížiť objem emisií tak, aby sa nárast medziročnej priemernej teploty spomalil, k čomu sa Švajčiarsko zaviazal Parížskou dohodou z roku 2015. Sťažovateľky sa odvolávali na články 2 a 8 Dohovoru a tvrdili, že pozitívne záväzky štátu podľa uvedených ustanovení Dohovoru by sa mali posudzovať vo svetle princípov prevencie a medzigeneračnej spravodlivosti, obsiahnutých v medzinárodnom práve životného prostredia, a že štát neprijal vhodnú legislatívu a nezaviedol primerané a dostatočné opatrenia na dosiahnutie cieľov v boji proti klimatickým zmenám. Sťažovateľky sa odvolali aj na články 6 a 13 Dohovoru, poukazujúc na to, že ich žaloby na vnútroštátnej úrovni boli prejednané súdmi všetkých stupňov a odmietnuté z procesných dôvodov ako actio popularis (žaloba vo verejnom záujme). Vzhľadom na dôležitosť témy dopadu klimatických zmien na ľudské práva a potenciálny význam rozhodnutia ESĽP v tejto veci na iné štáty Slovenská republika požiadala o povolenie intervenovať v tejto veci ako tretia strana a ESĽP žiadosti vyhovel. Rovnako predložili svoje vyjadrenia Rakúsko, Írsko, Lotyšsko, Nórsko, Portugalsko a Rumunsko.
ESĽP vo svojom rozsudku konštatoval, že článok 8 Dohovoru zahŕňa právo na účinnú ochranu zo strany štátnych orgánov pred závažnými nepriaznivými účinkami zmeny klímy na životy, zdravie, pohodu a kvalitu života. Konštatoval však, že jednotlivé štyri sťažovateľky nesplnili kritériá postavenia obete podľa článku 34 Dohovoru a vyhlásil ich sťažnosti za neprijateľné. Sťažujúce sa združenie malo naopak právo podať sťažnosť. ESĽP rozhodol, že zo strany Švajčiarska došlo k porušeniu práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa článku 8 Dohovoru k porušeniu práva na prístup k súdu podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru. ESĽP rozhodol, že Švajčiarsko si neplnilo svoje povinnosti („pozitívne záväzky“) podľa Dohovoru, týkajúce sa zmeny klímy.
