ISSN 1337-8481

Archívy SeredOnLine

Idealizovanie socializmu v bývalom Československu je aj 34 rokov po Novembri ´89 žiaľ  bežným javom ako v Čechách, tak na Slovensku.

- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -

Idealizovanie socializmu v bývalom Československu je aj 34 rokov po Novembri´89 žiaľ  bežným javom ako v Čechách, tak na Slovensku.

Na dobu minulú spomínajú hlavne starší ľudia, ktorí sa za socializmu dokázali „upratať“ do koľají stanovených totalitným režimom. Že nemohli slobodne cestovať smerom na západ, im spravidla nevadilo. Stačila dovolenka na Balatone, v tom lepšom prípade v Rumunsku alebo Bulharsku.

Hlavne mali stabilné zamestnanie (úmyselne nehovoríme o práci), aj zdravie slúžilo výrazne lepšie ako na staré kolená a hlavne – naše nároky boli výrazne nižšie.

Prinášame porovnanie cien z roku 1989 a súčasnej doby. Zmenilo sa niečo výrazne od roku 2019 doteraz? Ak áno, čo konkrétne?

Ako to vidíte vy, bolo lepšie za socializmu, alebo teraz? Ak vtedy, prečo?

- Článok pokračuje pod reklamou -

Zdroj: soc st

- Inzercia -spot_img

Ďalšie články

  1. Ja hlavne nechapem, co vsetci placu za tym bolsevickym nezmyslom. Komunizmus sme nikdy nezazili. Zato sociku asi pozehnane. A hlavne, pozrite sa, kolki ktori nam teraz vladnu, boli v strane, alebo mali s bolsevikmi nieco spolocne. Pozrime sa, kolko byvalych agentov, alebo straníkov, ma nekrestansky majetok. A hlavne, nie demokracia moze za rozkradnute podniky, ale my…Slovaci… Ziadny socik sa neskoncil, len sa zmenili kabaty a to je vsetko.

  2. Samozrejme, že je minulosť idealizovaná, veď s pádom prehnitého režimu sa náhle zviditeľnili aj mnohé morbídne spoločenské javy, o ktorých sa za starého režimu nesmelo hovoriť, teda oficiálne neexistovali a teda je možné, pestovať si o nich dodnes iluzórnu predstavu. Po 89 ľudia museli náhle čeliť realite v celej svojej šírke, s ktorou nemali predtým skúsenosť, keďže bola systematicky falšovaná minulým režimom v duchu marx-leninskej ideológie. Dnešná sníčky o krásnej socialistickej minulosti vyplýva z toho, že dnes sa človek musí rozhodovať (tak alebo onak), kým v minulom režime táto povinnosť odpadala, keďže štátostrana mala rozhodovací monopol na všetko. Mnohí by preto nepochybne opäť privítali povinnosť poslúchať, lebo tá ich zbavuje neustálych sklamaní z výsledkov vlastných rozhodnutí. Je to pomerne jednoduché psychologické nutkanie, správať sa ako otrok aj na slobode. Aj Židia po úteku z egyptského otroctva začali šomrať proti údelu slobody, a že predsa len ten egyptský st