Nijako si nechcem prisvojovať výrok významného politika z čias socializmu Viktora Černomyrdina (rusky Ви́ктор Степа́нович Черномы́рдин), no k situácii v našom meste sa hodí najlepšie.
V pondelok neskoro v noci nám v redakčnej pošte pristal článok popisujúci zúfalú úroveň prác vykonávaných Mestom Sereď a výsledkov investícií realizovaných z verejných peňazí v meste.
Autor článku priložil krátke video požiadal nás o vyhotovenie doplnenie aktuálnych fotografií k vymenovaným a v článku popisovaným konkrétnym miestam. Fotografie sme vyhotovili v priebehu včerajšieho a dnešného dňa.
– – –
Ako sa mesto správa k svojmu majetku…
Pri minulotýždňovej prechádzke sme zablúdili aj na Tehelnú ulicu a nazreli sme na mestské ihrisko.
Musím povedať, že ten pohľad bol na zaplakanie. Ihrisko zarastené burinou, nebezpečne trčiace kusy betónov, nejaké zarastené jamy a pod., no bála by som sa naň poslať svoje deti. Keď celkovo pozriem na Sereď, je mi z toho smutno. Všetko robíme akosi, len tak aby ľudia videli, že sa niečo robí. Aj tam kde prebehne nejaká rekonštrukcia alebo obnova , nie je dokončenie poriadne, resp.úplné.
Pozrime sa na Cukrovarskú ulicu pred DM, kde sa síce dlažba vymenila, ale zeleň sa už nedokončila.
Pozrime na vnútroblok D. Štúra, chodníky urobené, ale okolo detského ihriska páska, ktorú ľudia mimochodom ignorujú, zeleň zasa nedokončená. Zábrany pri ceste zostali staré, pamätné.
Pozrime na nové parkovisko pri kostole