Už 18 rokov v našom médiu s medzinárodnou registráciou prinášame materiály nielen informatívne, spravodajské, ale aj vzdelávacie s cieľom priniesť čitateľom informácie, ktoré buď nemali, alebo nevedeli, kde môžu získať.
Už 18 rokov chápeme, že nie každému čitateľovi je možné vyhovieť v spôsobe písania, či vybraných témach autorských článkov. Samozrejme, že sú aj témy, v ktorých sa jednotliví autori nemusia a v zásade aj s mnohými čitateľmi nezhodujú.
A už takmer 18 rokov priebežne čelíme verbálnym, ale aj brutálnym útokom v snahe zastrašiť nás, alebo aspoň obmedziť v publikovaní kritiky v oblasti kriminality v meste, drogovej trestnej činnosti, materiálov odhaľujúcich konania v samosprávach, ktoré ich predstavitelia chceli mať pred občanmi utajené. Či priamo poukazujeme na trestnú činnosť a nehospodárne nakladanie s verejnými financiami.
Je smutné, že je medzi nami stále viac ľudí, ktorí sa namiesto konštruktívnej diskusii pod svojim menom, rozhodli na konkrétnych ľudí útočiť a osočovať ich anonymne. Dokonca sa im vyhrážať zabitím, či inou formou fyzického násilia.
Alebo verejne o nich rozširovať nepravdivé informácie nehľadiac na to, aké následky pre osočované osoby takéto bezohľadné konanie môže mať.
V diskusiách sa často objavujú obvinenia so spolupráce s bývalou totalitnou ŠTB a to napriek tomu, že fakty k týmto konkrétnym prípadom boli zverejnené aj u nás už veľa krát a v dostatočne zrozumiteľnej forme, aby informácie pochopil aj ten, kto predmetnej problematike v zásade nerozumie.
Založením Múzea totality, sme sa témam týkajúcim sa bývalého komunistického totalitného režimu v Československu venujeme pravidelne a to tak, ako sme si predsavzali, na odbornej úrovni.
Práve pre vzdelávanie úplne bežných ľudí v problematike ku ktorej sa verejne vyjadrujú, sme v tomto týždni pripravili odbornú prednášku historika ÚPN Jerguša Sivoša s názvom „ŠTB oči a uši strany.“
Na prednáške zostalo desať miest voľných. Pre informáciu, nie my sme škodní, ale o desať ľudí viac malo možnosť priamo od odborníka zdarma získať vedomosti o mimoriadne dôležitej časti našej histórie.
Priamo pod pozvánkou na prednášku nateraz anonymný diskutujúci napísal:
„neni nič horšie v takej spoločnosti, že ŠTBák vydávajúci sa za disidenta sa dokonca stal ministrom Kam chceme takto prísť“
Hneď nato „druhý“ diskutujúci napísal: “
„kam to chce táto spoločnosť dotiahnuť, keď sa môže ministrom stať ŠTBák vydávajúci sa za disidenta z kotolne. A toto médium v poslednej dobe to tu dobre cenzuruje, resp. blokuje nicky Vivat demokracia, či?“
Skutočne táto osoba mohla a mám zato, že aj mala prísť na prednášku, kde by sa aj o tomto prípade dozvedela viac. Fakty, nie nezmysly, ktoré sú desaťročia cielene šírené v záujme konkrétnemu človeku poškodiť meno.
Na diskusiu neprišla, stačí jej „len“ anonymné osočovanie a ohováranie verejne ignorujúc fakt, že práve takéto konanie je charakteristické práve pre totalitný režim.
V záujme získania vlastného, napr. finančného prospechu, sú niektorí jedinci schopní iného verejne ohovoriť, ba dokonca parazitovať aj na cudzom nešťastí. Alebo verejne sa vyhrážať aj tomu, kto si plní zákonom stanovené povinnosti, ohovárať ho a dokonca fyzicky na neho na verejnom priestranstve zaútočiť. Aj u nás v Seredi.
Nie je mysliteľné, aby takéto konanie bolo ignorované, tolerované a po každom takomto čine, musí nasledovať trest. Inak Slovensko stratí právo nazývať sa právnym štátom.
Na prednáške sa tak účastníci mohli dozvedieť aj dôvody, pre ktoré sa napr. Július Kovács a bývalý poslanec MsZ v Seredi Lubomír Kyselý postavia pred súd. Vždy platí, že je lepšie najskôr rozmýšľať a až následne konať. A platí to aj u nich.
Problematiku, ignorovanie faktov a dnes už systematické zľahčovanie a bagatelizovanie nezákonného konania niektorých jedincov (ale aj organizovaných skupín), prípady Júliusa Kovácsa a Lubomíra Kyselého si rozoberieme podrobne.
Rovnako, ako nekonanie, alebo nedostatočne účinné konanie polície a prokuratúry dosiahnutými výsledkami vlastne ignorantov zákonov v konečnom dôsledku v nezákonnom konaní povzbudzujúce, si rovnako preberieme faktograficky a podrobne.
Aby sme vedeli, kam súčasné (ale nielen to) vedenie štátu cielene posúva spoločnosť, čo jej hrozí a aké následky v spoločnosti s najväčšou pravdepodobnosťou za rok či dva už nebude možné napraviť.
