Aspoň taký je titul knihy starej prakticky pol storočia, rozoberajúcej televízor snáď na súčiastky.
Listujúc túto knihu si kladiem otázku, na čo by mi to pre Pána Boha bolo vedieť, keď nie som opravár televízorov?
Nuž, ešte v deväťdesiatych rokoch sme sa v autoškole učili, ako vysoko musí byť predný a zadný reflektor na aute, hmlovka a pod., ako keby snáď tie autá bežne vyrábal každý jedinec doma na dvore.
Alebo pri skúškach na zbrojný preukaz sme museli vedieť, ako rýchlo letí guľka z tej ktorej zbrane. Snáď pre ňou chce niekto utekať?
Je fajn, že dnes je používanie televízora výrazne jednoduchšie a aj samotný televízor už nie je raritou a luxusom, ako tomu bolo v relatívne dávnej minulosti.
