Sereď / Už dlhšiu dobu s pomernou pravidelnosťou prinášame články o niektorých nehnuteľnostiach nachádzajúce sa na území mesta Sereď, ktoré za socializmu fungovali a do súčasného stavu ich priviedli viacmenej súčasní alebo ich minulí vlastníci.
Nedávno sme uverejnili ďalšie zo série článkov o Milexe, z ktorého sa za posledné zhruba dve desaťročia (možno o niečo viac) stala ruina obývaná bezdomovcami, feťákmi a v poslednej dobe aktívne nezákonne zapĺňaná rôznym odpadom, v niektorých prípadoch bez najmenších pochýb pochádzajúcim z protizákonného dovozu zo zahraničia.
Dokonca dnes už vieme, že minimálne dekádu niektoré odpadkami výrazne znečistené pozemky pri areáli bývalého MILEXu a priamo v ňom spolu s bratom Vladimírom vlastní aj súčasný primátor mesta Ing. Martin Tomčányi. Primátor mesta Tomčányi aj pri priamej otázke týkajúcej sa vlastníctva znečistených pozemkov v tejto lokalite, svoje vlastníctvo tajil.
Obdobne, možno ešte horšie skončil počas socializmu určite jeden z najznámejších autokempingov v Československu – autokemping na „Ostrove lásky“ v Seredi.
Pripomeňme si niečo zo zachovanej faktografie:
- autokemping Sereď – kategória B
- prevádzkovateľ reštaurácie, podnikové riaditeľstvo Galanta
- doba prevádzky – celoročne
- rozloha – 20 000 m2, priestor pre stanovanie a karavany s možnosťou elektrických prípojok 5 000 m2
- parkovanie pri chatách a stanoch
- ubytovanie – chatky Junior a 4-5 lôžkové zruby – chatová osada A (celkom 232 lôžok), hotelové a posteľné prádlo, elektrické vykurovanie a osvetlenie, zásuvky, bez vody a WC
- spoločné vybavenie – WC, kryté umyvárky a sprchy s teplou vodou, 2 kuchynky, spoločenská miestnosť 180 m2, televízor, hudobná skriňa, spoločenské hry, priestor pre táborový oheň s 20-30 miestami, pieskovište, stánok s občerstvením a reštaurácia 3-tej cenovej skupiny s kapacitou 120 miest, bufet 60 miest a stála služba
- poloha – v Podunajskej nížine, na pravom brehu rieky Váh, na severnom okraji mesta Sereď. Areál je oplotený a osvetlený, strážený, obklopený lesom, parková úprava a skupinky stromov a spevnené vnútorné komunikácie.
V rubrike rekreácie a turistika vtedajšie cestovateľské bedekery spomínajú kúpanie a vyhliadky na loďkách po Váhu, prírodnú trávnatú pláž, hĺbku vody do 2 metrov, kamenité dno. V areáli priestor pre loptové hry a opaľovanie. Rybolov vo Váhu a v slepom rameni v lesnom prostredí. Ďalej sú spomínané okolité mestá Trnava, Galanta, Sereď so Zámockým parkom, vodná nádrž Kráľová nad Váhom vo vzdialenosti 10 km, poskytujúca možnosť vodných športov a športového rybolovu.
Treba povedať, že v štandardných brožúrach slúžiacich najmä československým turistom bolo autokempingom na Slovensku vyhradených cca 20% z hrúbky brožúry. Jednoducho Česi vedeli ako na to vtedy za socializmu a vedia to aj dnes. Z týchto 20% z brožúry, presnejšie 70 strán bola prakticky jedna strana venovaná práve autokempingu v Seredi.
Seredský autokemping bol a na veľa mapách je doteraz značený veľmi výrazne a to na úrovni Sĺňavy v Piešťanoch, Slnečných jazier v Senci či autokempingov pri vodných nádržiach na Slovensku. Jednoducho autokemping v Seredi mal medzi turistami vybudované veľmi slušné meno.
Ako dopadol autokemping po revolúcii?
Úplné podrobnosti nám známe nie sú, no vieme, že autokemping mal odkúpiť od jeho vlastníka galantský podnikateľ František B. Je potrebné pripomenúť, že k takémuto biznisu boli nutné kontakty, ktoré on vzhľadom na svoje predrevolučné pôsobenie v SZM mal. Človek by očakával, že demokracia, konečne zrušené prekážky v cestovaní a trhový mechanizmus umožní podnikateľské aktivity v turistickom ruchu na „Ostrove lásky“ v Seredi významne rozšíriť, autokemping bude zmodernizovaný, prípadne rozšírený o ďalšie ubytovacie možnosti.
Stalo sa tak?
My, čo si na túto dobu pamätáme vieme, že nový majiteľ nový lukratívny biznis v Seredi nadlho nerozbehol. Asi po piatych rokoch činnosť postupne utlmil až ukončil a charakteristické chatky boli na predaj. Konieckoncov dodnes ich je možné vidieť v mnohých súkromných záhradkách v okolí. Ostatné priestory rýchlo schátrali, až z nich zostali v podstate len základy.
Spôsobila toto nežná revolúcia a príchod demokracie, neschopnosť podnikať alebo len nenažratosť, pažravosť, arogancia a nulový vzťah k slušnému podnikaniu a pravdepodobne mimoriadne lacno v privatizácii nadobudnutý majetok?
Je na škodu veci, že v tradícii ubytovávania spôsobom autokempingu nepokračovali iní podnikatelia v meste, ktorí by ťažili minimálne z mena vybudovaného kempingom počas obdobia z pred novembra 89. Faktom je, že obdobne aj keď podstatne neskôr dopadol aj jediný hotel v Seredi, o ktorom si ale napíšeme nabudúce.
Pomerne slušný archív materiálov viažúcich sa ku kempingu sa nachádza aj v našom múzeu. Keďže úplne presné informácie z danej doby nemáme, prosíme obyvateľov mesta a znalých vtedajšej situácie o poskytnutie informácií z fungovania tohto známeho zariadenia vtedajšieho turistického ruchu, ako aj doby po novembri 89.
V jednej z diskusií už padla aj otázka, kde skončil MIG, po ktorom sme ako deti lozili. Prilepšil si niekto jeho odvezením do zberných surovín?
Práve o lietadle MIG sme písali na SOL tu:
http://archiv.seredonline.sk/clanky/historia-nasho-mesta/index.html
Fotografie z roku 1971 nám poskytol fotograf Jaroslav Hrušovský.
Zároveň v múzeu uvítame reklamné predmety, vlajky, pohľadnice, odznaky a podobne viažuce sa k autokempingu, ako aj výpovede bývalých zamestnancov, či pamätníkov, ktorí s týmto zariadením prichádzali do blízkeho kontaktu.
Ďakujeme.
Po komušoch tu máme len zlodejov.
Kemping zabila táto skurvená demokracia.
A nie len kemping ale aj väčšinu turistických zariadení na Slovensku.
Autor článku je prekvapený, že za demokracie nefunguje to čo fungovalo pred r. 1989? Na Slovensku sú tisíce takých príbehov.
Nejakych viac dobivych foti sa neda pridat?
Sa mylis, autor clanku je prekvapeny, ze taky dement ako 9.05 nie je zatvoreny v izolacii a ma moznost trepat tie jeho bludy.
Politici sa snažia budiť dojem, že bez eurofondov by sme chodili po blate a cesty by boli vysypané kamením. Pritom veľa z toho, čo bolo vybudované našimi rodičmi, starými rodičmi doslova zmizlo. Takzvané spoločné peniaze (dane) miznú na účtoch oligarchov, politikov a ich známych. Snažia sa to prekrývať slovami ako lobing, provízia, dodatok k zmluve, odmeny, vratky DPH atď. Vnímame to tak, že zo spoločného nechýba, však odrbali štát, nie nás. Rozrátané na drobné, koľko občanov by platilo dane, keby každému mesačne prišiel šek napr. na 20 eur, lebo niekto potrebuje štadiôn, ďalšich 20 eur na rekonštrukciu hradu, ďalších 50 na dôchodky, ďalších 50 na platy štátnych zamestnancov, sociálne dávky, ďalšie a ďalšie šeky na rôzne sumy a účely. Starali by sa ľudia o verejné financie (spoločné peniaze) viac? Kto by koľko šekov zaplatil, keby vedel že mu z 50 eur niekto 20 doslova ukradol? Blížia sa voľby, tak sa zamyslite. Šeky platíte štátu, aj samosprávam.
Anonym 10.04,žil si za socíku? Podla tých nezmyslov čo tu vypisuješ asi nie.
Keby socik fungoval je tu dodnes 😉
Anonym 10 04preco hneď niekoho hneď urazas keď napísal anonym 9 05pravdu ten dement si ty lebo nevidíš čo sa deje v tomto štáte po 89
00
Čo znamená fungoval? Ak sa na to pozrieš cez peniaze, tak fungoval lepšie ako dnešné zriadenie. Napriek tomu, že sú k dispozícii aj eurofondy, nevie sa nič väčšie vybudovať. A záhadou je, že sme čím ďalej viac zadlžení. To je merítko fungovania?
12.04, pokial nedokazes pochopit jednoduchu vetu tak ten dement si ty.
Pre nás mnohých znamenal camp život. Hrávali sme tu stolný tenis, chodili na volejbal, realizovali sa tu svadby; vo vedľajšom „bufete“ sa hral bulík, mariáš, poker, šachy, v „záhrade“ sme počúvali hardrock… Nedá sa zabudnúť ani na zamestnancov, na „ťahačky“ na Váhu, člnkovanie v jeho ramenách, rybačky s otcom… Díky za článok a spomienky.
Musím Vám všetkým povedať, ale fakt v dobrom, že sa nikdy nepobavím lepšie ako v komentároch na seredonline, ja už síce v Seredi nebývam ale milujem to naše Sereďské malomeštianstvo vo všetkých podobách… všetci si síce nadávajú ale pritom sa majú radi.
Ako je možné že za socializmu fungoval camping celoročne. Dnes v tej oblasti kde bol camping funguje predaj drog.
Čo je to malomeštiak, toto slovo som počul od sráča čo okrádal mäsopriemysel za socializmu a to bol ešte socializmus.
Vieme kto ovládol camping aj hotel či nie. Štát po revolucii ovládli zlodeji a zlodeji predali majetok štátu zlodejom. Dá sa tomu rozumieť?
Za socíku neboli ani vybrátori na baterky! Mama so mnou chodila do potravín kupovat oharky
Treba si naliať čistého vína a pozrieť sa na to aj z iného uhla. Camping mal svoje „čaro doby“, radi sme tam s rodinou chodili, ako aj množstvo návštevníkov z iných miest SR, ČR a aj Maďarska. No napriek tomu, jednoducho neprežil porevolučné roky a nie pre „privatizáciu“, ale pre nezáujem ľudí. Pár krát do roka si tam ľudia vyrazili zo zvyku, na 1.mája či pečivárenskú akciu sa tam šlo z nostalgie, ale to nemohlo patrične takýto areál s vysokými nákladmi na údržbu uživiť. V roku 1995 som ani nepomyslel na nejaký camping v Seredi (a nielen ja), keď zrazu som si mohol vďaka CK Koala Tours (ktoré malo pobočku aj v Seredi) váľať šunky na pláži v Španielsku. Jednoducho sme boli campingu prejedený a chceli sme zažívať konečne niečo nové, čo sme dovtedy nemohli. Je to smutný fakt tej špecifickej doby. Areál následne postupne chátral, bol rozkradnutý a rozpredaný, výsle