Priznávam sa, že toto leto trnavské koncerty v rámci projektu Leto na korze veľmi nenavštevujem. Vo štvrtok 13. augusta 2026 som si však nenechala ujsť vystúpenie dua Beňa & Radványi so vzácnym hosťom – harmonikárom Pavlom „Pablom“ Absolonom. Napokon okrem neho prišla aj ďalšia sympatická tajná hostka.
Na korze pred trnavskou radnicou panovala priateľská a pohodová letná atmosféra. Našťastie nebolo príliš horúco. Pred malým pódiom nechýbali lavičky, ležadlá ani sedacie vaky. Čoskoro ich obsadilo rôznorodé obecenstvo.
Koncert sa začal krátko po 18.00 hod., keď prítomných srdečne privítal Peter „Bonzo“ Radványi. Skonštatoval, že ich všetkých pozná, a tak bude koncert akousi „korzo párty“, počas ktorej budú hudobníci hrať pre korzovníkov, korzárov i pre všetkých ostatných.
V ten večer teda znelo v centre Trnavy drsné blues s feelingom, zahrané od srdca. Hudobníci boli vo forme. Trnavčan Bonzo energicky spieval a hral na rezofonickej gitare s kovovým telom, Ľuboš Beňa zo Skalice mal na starosti okrem rezofonickej gitary aj veľký bubon a perkusie a Pablo, ktorý je Trnavčan, má španielske korene a žije v Bratislave, doslova vdychoval život svojim ústnym harmonikám a miestami spieval sprievodné vokály. Na setliste boli väčšinou osvedčené piesne, preverené časom, ako prevzaté, tak aj z Bonzovej autorskej dielne. Hudobníci sa pekne pohrali s nuansami jednotlivých piesní a veselo sólovali. V piesni s názvom It´s All Over Now (pôvodne z repertoáru The Rolling Stones) zneli prenikavé tóny až dvoch ústnych harmoník (na tej druhej hral Bonzo). Počas Bonzovej autorskej piesne Nemám hlad, nemám smäd prišlo prekvapenie večera: ako speváčka a tanečníčka sa predstavila Bonzova päťročná vnučka Tamia. Vypočuli sme si aj novšiu pieseň Trnavský špitál blues, ktorú jej autor Bonzo spieval tak autenticky, až mi miestami behal mráz po chrbte a miestami som sa musela usmievať. V tomto blues až do špiku kostí navyše zahrali parádne sóla Ľuboš Beňa i Pablo. Vďaka tradicionálu Stop Drinking That Wine (do ktorého hudobníci vplietli aj jazzový štadard When The Saints Go Marching In), oprášil Bonzo zaujímavý malý hudobný nástroj – kazoo. Aký by to bol koncert dua Beňa & Radványi bez záverečnej piesne Sweet Home Chicago, pardón, Sweet Home Trnava? V tomto prípade aj so skvelým Pablom, nielen hrajúcim na ústnej harmonike, ale aj spievajúcim sprievodné vokály do harmonikového mikrofónu. Najmladšiu generáciu na pódiu opäť zastupovala Tamia. Ľuboš Beňa si vzal na starosť okrem hrania aj roztlieskavanie, dokonca aj postojačky na veľkom bubne. Zaspievalo si aj obecenstvo a na konci nadšene aplaudovalo. Robert Johnson by mal radosť. Keďže sa jednalo o koncert hudobníkov veľmi obľúbených v Trnave, nemohli chýbať hudobné prídavky. Prvým bola takmer bluesrocková „hrmavica“ You Can´t Judge A Book (Willie Dixon). Hudobníci sa poriadne rozbehli, okrem iného si Bonzo a Pablo opäť zmerali sily v hre na ústnych harmonikách. Po tejto výborne vygradovanej piesni nasledoval obrovský potlesk obecenstva a prišiel ďalší temperamentný prídavok: Got My Mojo Working (Preston „Red“ Foster). Nálada bola skvelá, no ja som musela zdvihnúť kotvy a utekať na vlak, preto netuším, či Beňa & Radványi s hosťami pridali ešte niečo do tretice.
Na tomto približne hodinovom koncerte účinkujúci rozdávali to správne blues: také, ktoré pomáha na istý čas zabudnúť na trápenia a starosti. A pretože sa na pódiu stretli starý otec a vnučka, rezonovalo i posolstvo odovzdávania skúseností mladšej generácii. Je jasné, že blues má nielen minulosť a prítomnosť, ale aj budúcnosť.
Ružena Šípková
Foto: autorka
