V stredu 3. júna 2026 bol daždivý deň, a v záhradnej čitárni Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave to žilo literatúrou, výtvarným umením i hudbou. Pozvanie totiž prijal výtvarník a folkbluesový pesničkár IGOR CVACHO, ktorý v rámci cyklu Trnavská poetika predstavil svoju tretiu knižku poézie Uletené verše (2025). Po zbierkach textov piesní Modrou cestou (2010) a Sexaginta (2021) sa tentoraz zameral na epigramy. Knižku, ako aj tie predošlé, si ilustroval sám a prináša v nej témy nielen zo svojho života, ale i z diania v spoločnosti. I. Cvacho podujatie spestril aj svojimi autorskými pesničkami s takmer rockovou razanciou a pri speve sa sprevádzal na akustickej gitare a na ústnej harmonike. Podujatie s fortieľom, vtipom a nadhľadom moderoval a ukážky z knihy čítal literát a riaditeľ trnavskej knižnice PAVOL TOMAŠOVIČ.
Slová, farby, tóny
V komornom prostredí záhradnej čitárne moderátor poznamenal, že svet, ktorý poznáme, vznikol na základe slov, no slovom nevieme uchopiť všetko. I. Cvacha sa spýtal, či je pre neho výtvarné umenie pokusom zachytiť to, čo slová nedokážu. Ten poukázal na to, že výtvarné umenie sa vznáša ponad každú ideológiu i úzus. Nesie mnohé emócie a symboly, z ktorých sa dá veľa vycítiť. Veľa emócií obsahuje aj hudba. Z ukážok výtvarných diel I. Cvacha, ktoré boli premietané na stenu v pozadí, bolo jasné, že rád vo svojej výtvarnej tvorbe využíva hudobné motívy.
Zbieranie epigramov
I. Cvacho prezradil, že všetky jeho epigramy sú reflexie reagujúce na podnety (často aj malé) týkajúce sa niekoľkých tém. Postupne ich zbieral do „šuflíka“ a vždy sa snažil o úderné pointy. Zapisovanie krátkych zážitkov bola dlhodobá, niekoľkoročná záležitosť. Ako zdôraznil P. Tomašovič, epigramy sú zrnká pravdy a poznania. Tiež je dôležité, aby boli určitým zovšeobecnením. Slová by v každom prípade mali ľudí spájať, nie rozdeľovať, no v bežnom živote je to často naopak, napríklad aj v médiách.
Snaha o pozitívny vplyv
Keďže I. Cvacho je otcom troch detí, vie, že komunikácia generácií nie vždy funguje. P. Tomašovič je toho názoru, že ak nepomáhajú rady, môže pomôcť umenie, ktoré tiež odráža životné skúsenosti. I. Cvacho vo svojej knižke glosuje dobu, všetko okolo nás. Veľmi rád by niečo či niekoho svojou tvorbou pozitívnym spôsobom ovplyvnil. Stretol sa s rôznymi reakciami: s nadšením i s nezáujmom. Dôležitá je aj medializácia, aby umelecké dielo nezostalo skryté. I. Cvacho však dúfa, že dielo si na svojho recipienta počká.
Ťažké časy
Epigramy sú podľa P. Tomašoviča hlavne kritikou doby. Zmyslom života sa stalo všetko konzumovať, všetko mať, a nie spoločne zdieľať. Na rozpory upozorňoval svojho času aj kamarát I. Cvacha KAREL KRYL. Žiaľ, ľudia si často neuvedomujú, že ich spôsob života môže ublížiť druhým. I. Cvacho dodal, že jedny ťažké časy striedajú druhé. Po socializme prišla doma konzumu a žiaľ, do osídiel mamony padá skôr mladšia generácia.
Pesničkári
P. Tomašovič vyzdvihol zásluhy pesničkárov, ktorí vo všetkých dobách ostali kritickí a neohli chrbát. Aj I. Cvacha významne ovplyvnili, celý život ho sprevádzala folková hudba, originálne myšlienky a úderné pointy. Jeho hrdinami vždy boli osobnosti ako VLADIMÍR MERTA, KAREL KRYL, JAROMÍR NOHAVICA a i. Na samom začiatku sa však začal zaujímať o trio JAROSLAV JEŽEK – JAN WERICH – JIŘÍ VOSKOVEC. Boli veľkými pesničkármi protestsongov a silno u nich rezonovali sociálne témy i odpor proti vojne. I. Cvacho obdivoval aj JIŘÍHO SUCHÉHO a JIŘÍHO ŠLITRA. Všetci títo umelci predstavujú studnicu vzdoru a životnej múdrosti. Keď mal I. Cvacho asi 35 rokov, akoby sa mu zo dňa na deň otvorilo tretie oko. Začal skladať vlastné pesničky, v ktorých prezentuje svoje pocity a názory.
Neduhy dneška
Moderátor s I. Cvachom sa zhodli na tom, že umenie v dnešnej dobe často skĺzne do prázdnej kritiky, až vulgárnosti bez snahy porozumieť si navzájom a pochopiť pointu. V móde je naháňanie senzácií a prvého plánu, ktorý kĺže po povrchu, čo najlepšie odzrkadľujú bulvárne médiá. I. Cvacho má dojem, že aj vo výtvarnom umení je dnes najviac „in“ ten, kto vyrobí najväčší škandál.
Grafika a maľba
Na otázku moderátora, čomu sa venuje vo výtvarnej oblasti, I. Cvacho odpovedal, že je „rozkročený“ medzi grafikou a maľbou. Umenie grafiky je pomalšie, komornejšie a diela často vznikajú v súčinnosti s nejakým projektom. Keďže niektoré projekty sú medzinárodné, prinášajú aj ohlasy zo zahraničia. Viac preferovaná a ekonomicky atraktívnejšia je však maľba. I. Cvacho tiež hojne vystavuje, napríklad v júli bude výstava v Prahe a niečo sa rysuje aj v Piešťanoch.
Knižničné istoty
P. Tomašovič na záver využil názov epigramu Jediná istota a vyzdvihol, že našou istotou je, že sme pobudli v dobrom prostredí, pri dobrom slove a dobrej hudbe. Môžeme sa tešiť na to, že v najbližšej dobe I. Cvacha, ktorého tvorba obecenstvo zaujala, znova pozvú do trnavskej knižnice na besedu.
Ružena Šípková
Foto: autorka
