Že neviete čo bol podpultový tovar?
A že si neviete predstaviť, ako bolo možné, že niečoho nebolo toľko, koľko chceli ľudia za svoje peniaze kúpiť? Nuž, taká bola doba.
Na autá bol poradovník a keď niekoľko kusov naskladnili, museli ste brať to, čo bolo, Alebo nič!
Farba hnedá a vy ste chceli modrú? Chceš, alebo nechceš! Ber, alebo nechaj tak!
S novinami a časopismi to bolo obdobné. A aj s už spomenutou Burdou. Predavačky v trafikách dostali niekoľko kúskov, čo bol zlomok požiadavky zákazníkov, v tomto prípade skôr zákazníčok. Tak sa napriek nie nízkej cene ušla skutočne len známym.
A prečo bol o Burdu taký záujem? V každom čísle sa totiž nachádzali strihy šatov, ktoré si šikovné gazdinky, ale aj krajčírky dokázali takto ušiť.
Niekoľko čísel časopisu Burda v Múzeu totality máme získaných. Ide prevažne o časopisy darované a sú kompletné, teda vrátane tak žiadaných strihov.
Ako ste na tom s pamäťou vy? Patrili ste medzi tých šťastlivcov, ktorí mali kontakty aj v miestnych trafikách PNS, alebo ste tíško závideli susedkám alebo kolegyniam v práci?
M.M. urcite ste ju mali doma aj vy a patrili ste k tym niekolkym stastlivcom, kedze vasa mama za sociku pracovala v PNS trafike na zeleznicnej stanici v Seredi.
Anonym 12. mája 2026, 11:46 – netusim naco by nam bola. Kurili sme vzdy plynom a mama nie je krajcirka. Ani krajcirka amaterka.