Vojaci Zdenek K. a Ladislav P. nastúpili 8. októbra 1968 na spoločnú hliadku na štátnej hranici v úseku „Prvá alej“ pri 12. rote Pohraničnej stráže v Jarovciach. Zdenek, ako veliteľ hliadky, dostal na starosť „bažanta“. Ladislav bol v jednotke len dva týždne a službu na tomto stanovišti vykonával po prvý raz.
Krátko po nástupe na pozíciu mu začal Zdenek vysvetľovať rozmiestnenie stanovíšť, systém hliadok aj pravidlá služby. Ladislav však priznal, že množstvo informácií si nedokáže zapamätať naraz. Zdenek preto odložil samopal vz. 58 a vyšiel do pozorovacej veže po papier, aby mu pripravil jednoduchý plánik úseku. Keď sa vracal späť, Ladislav naňho už mieril zbraňou.
Následne opustil stanovište, vzal si výzbroj aj kľúče od priechodu v drôtenej zátarase a smeroval k hranici.
Približne po 800 metroch prekročil československé hranice pri hraničných kameňoch XII/15 a XII/14 a dostal sa do Rakúska.
O jeho ďalšom osude sa Vojenská kontrarozviedka dozvedela až vo februári 1969 z listu adresovaného jeho príbuznému. Ladislav si pochvaľoval život vo Švajčiarsku, kde pracoval v továrni na výrobu drôtov, aj tých ostnatých.
Vyšetrovateľ Oddelenia VKR pri 11. brigáde Pohraničnej stráže uzavrel prípad 28. apríla 1969 konštatovaním:
„Rovnako sa nejaví v súčasnej dobe možnosť vytipovania vhodnej osoby s cieľom jej využitia k vyvedeniu vojenského zbeha späť na územie ČSSR.“
Súčasťou spisu bol aj účet za útek – za poľnú uniformu a výstroj hliadky v celkovej sume 2 939,90 Kčs.
Zdroj: UPN
Máme nejakú spätnú väzbu od ujdených? Ako sa majú, čo robia a ako sa k ním zachovali priatelia na západe?
Cez zelenú hranicu od nás utekali len zločinci,vrahovia a vagabundi.
Po 89 to boli hrdinovia
Po 89 to boli hrdinovia . bohužiaí
Dnes nikto nemusí emigrovať žijeme v sračkach kapitalizmu, demokraciu ovláda kapitalizmus a má na to osprostovatelov, veľa denníkov čo osprostujú občanov,niečo ako politrukov v armáde za komunistov.
Za socíku bolo kam utekať, dnes nemáš kam utiecť.
Anonym 10. apríla 2026, 10:10
Veru tak, všade je už plno, iní nás predbehli.
Vy to teda máte v hlavičkách dobre popletené. Skúste sa len zamyslieť nad tým, prečo sa stavala železná opona, do ostnatých drôtov púšťal elektrický prúd, kládli sa míny na hraniciach, štát strieľal do vlastných občanov, nechceli ľudí púšťať na západ, blokovali zahraničné rádiostanice, vraždili nepohodlných oponentov, vykonávali politické procesy atď…
Iba doplním, že socialisti začali svoje pôsobenie tým, že ukradli reálne funkčné firmy, zhabali majetok, pôdu, patenty, stavby, všetko, potom menová reforma. Keď končili boli sme múzeum, živé múzeum. Dodnes deň sme sa z toho nespamätali.
Železná opona, ktorú spustil súdruh Stalin, plnila jedinú úlohu, a to brániť zrúteniu komunistických režimov, ktoré by bez brutálneho donucovania nemohli obstáť v konkurencii slobodnejších a práve preto aj ekonomicky výkonnejších systémov. Nakoniec krachu komunistického experimentu aj tak nezabránila, akurát ho oddialila, avšak za cenu mnohých obetí. Despotovia majú vždy strach z otvorenej konkurencie, súťaže, ba už z prostej existencie slobodných ľudí a spoločenstiev. A to je hlavná príčina toho, prečo Putin prepadol Ukrajinu. Pretože cíti strach, strach z vlastnej zaostalosti, ktorý je de facto strachom zo slobody, tak ako ho kedysi neomylne pocítili aj komunistickí papaláši v Sovietskom zväze, keď vyslali „bratskú pomoc“ udusiť Pražskú jar.