V sobotu 21. februára 2026 bolo vonku sychravo, poletoval sneh a mnohých ľudí vystrašilo zemetrasenie. Ja som večer vyrazila za hudbou: v Trnave na Zelenom kríčku sa konal koncert speváčky a hudobníčky Ildikó Kali, ktorá už niekoľko rokov čerí vody slovenskej world music ako sólistka a minulý rok zožala veľký úspech na World Music Festivale Bratislava so svojím triom (spolu s Petrom Luhom a Andrejom Jerigom). A koncert na Zelenom kríčku sa opäť niesol v znamení zmien.
V koncertnej miestnosti sa zišlo rôznorodé obecenstvo. Nechýbali Oksana a Mykola Lukomskovci a ich kamarátky z Ukrajiny. Ildikó Kali upozornila na sviečku horiacu na pamiatku Jána a Martiny, pretože v ten deň sme si pripomínali 8. výročie ich násilnej smrti. Pripomenuli sme si však aj okrúhle narodeniny Ildikó Kali, ktoré v decembri minulého roka pre chorobu nemohla s priateľmi osláviť. A tak sme si pochutili na výborných štrúdliach, ktoré upiekla jej dcéra Anička.
Krátko po 20.00 hod. nás Ildikó Kali privítala na koncerte a bola rada, že sme neostali doma pri hokeji. Jej koncert zďaleka nečerpal iba z minulosti. Prítomnosť zastupujú ľudové piesne v rusínskom nárečí (je to projekt, ktorý Ildikó Kali momentálne dokončuje) a budúcnosť predznamenáva jej nové trio. Nacvičuje s ním hlavne svoje zhudobnené Shakespearove sonety (v apríli si pripomenieme 410. výročie úmrtia Williama Shakespeara).
Prvé kolo odohrala Ildikó Kali sama s gitarou a s looperom. Znova sa potvrdilo, že jej hypnotická a energická hudba a mocný spev dokážu preklenúť čas i hudobné žánre. Zazneli tri piesne z albumu Jore Jore, ktorý v roku 2025 získal cenu Radio_Head Awards za world music. Ostatné piesne boli spomínané rusínske a jedna ukrajinská. Ich texty sú často poriadne temné a možno práve preto znejú sugestívne aj v dnešnej dobe. Jedná sa o piesne z potopenej oblasti Starina – sedem obcí bolo zatopených pre stavbu vodnej nádrže. Na konci piesne V tym borovym leše s ukrajinským textom znel spontánny potlesk obecenstva do rytmu.
Po krátkej prestávke pozvala Ildikó Kali na pódium Andreja Miškerníka – huslistu zo svojho nového tria (akordeonista Michal Urban nemohol prísť na Zelený kríček pre iné vážne povinnosti), ktoré má pracovný názov Hrať či nehrať. Obaja noví spoluhráči Ildikó Kali sú tiež členmi piešťanskej kapely Slniečko. V podaní Ildikó Kali a Andreja Miškerníka sme si vypočuli hlavne niekoľko zhudobnených Shakespearových sonetov, ale tiež napríklad pieseň Kankán. Tento repertoár má Ildikó Kali veľmi dobre odskúšaný na akustických koncertoch. K jej zanietenému spevu a pôsobivej gitarovej hre pridali husle ešte viac hudobných farieb a noblesy. Koncert sa skončil temperamentnou a strhujúcou piesňou Despota (zhudobnenou básňou Bulata Okudžavu), ktorá napokon roztlieskala do rytmu mnohých poslucháčov. Celý koncert prebiehal v priateľskej a žičlivej atmosfére a hudba a spev boli obecenstvom prijímané s nadšením.
Ako hovorí Ildikó Kali, svet je smrteľný, ale umenie je večné. Myslím si, že nielen umelci, ale aj ich fanúšikovia sa môžu vďaka svojej láske k umeniu dotknúť večnosti. A to nám pomáha aj odpovedať na otázku, či hrať alebo nehrať.
Ružena Šípková
Foto: autorka
