Sobotňajšie na geografickú polohu Slovenska nezvyčajne silné zemetrasenie úplne oprávnene vyvolalo siahodlhé diskusie a pochopiteľné obavy značného množstva rozumných ľudí.
Otázka, či to bolo maximum alebo nás čaká ešte niečo horšie je teda na mieste.
Samozrejme, takto sa na vec pozerá len časť verejnosti rozmýšľajúca nad budúcnosťou, bez utápania a zamotávania sa v konšpiráciách pozerajúc realisticky na zmeny celosvetovej klímy, stále častejšie výbuchy vulkánov, hrozivejšie a ničivejšie povodne a zemetrasenia, ktoré sa presne predpovedať zďaleka nedajú.
Odborníci dlhodobo upozorňujú napríklad na zvýšenú aktivitu vulkánu Campi Flegrei pri Neapole a ja osobne som si od geológa a vulkanológa Rudolfa Moka vypočul predikciu o nebývalej seizmickej aktivite a riziku výbuchu vulkánu Stromboli na Liparských ostrovoch. Rudo Mok už v roku 1995 sa nám počas expedície po štyroch činných vulkánoch vyjadril, že vulkán Stromboli potopí celý ostrov a spôsobí nedozierne následky pre celú Európu v horizonte 30 rokov. Táto doba žiaľ uplynula. Vyplní sa snáď aj jeho predpoveď?
Ale späť k sobotňajšiemu zemetraseniu.
Už v prvom materiáli s oznámením zemetrasenia som spomenul nedostatočnú pripravenosť u nás po desaťročia stavaných nehnuteľností na silnejšie otrasy, aké poznáme z reportáží po svete. Nie, nie je nutné strašiť, ale počítať s výrazne intenzívnejšími zemetraseniami by sme mali. A mali by sme byť pripravení aj na škody, aké sú úplne bežné v štátoch, v ktorých zemetrasenia sú dokonca výrazne častejšie a intenzívnejšie ako u nás, a teda sú na nej ďaleko lepšie pripravení.
Pohľady a vnímanie včerajšieho zemetrasenia minimálne časťou populácie na Slovensku vnímam ako nepochopiteľné, ba až choré a primitívne. Diskusia pod predmetným článkom je toho dôkazom. Časť populácie je buď tak nevzdelaná alebo dokonca primitívne arogantná. Že aj pri takto vážnej veci niekto dokáže hulvátsky ignorovať fakty a nie je schopný vidieť dianie vo svete v súvislostiach, sa chápe naozaj ťažko.
Smutné je, že podcenením ochrany pred živelnými pohromami poškodíme len a len samých seba a bagatelizovaním možných následkov spoločnosť nenaštartujeme k relevantným opatreniam, ktorými by následky bolo možné zmenšiť.
Ak netušíte o čom je reč alebo si myslíte, že nás sa to netýka, či nám sa to nemôže stať, tak si spomeňte na nedávne tornáda ktoré zničili značné časti dedín na južnej Morave, či silné a veľké krupobitie, ktoré výrazne poškodilo desiatky nehnuteľností na východe Slovenska.
Príroda vždy bola a žiaľ je stále viac nevyspytateľná a človek v zápase s ňou vyhrá len ťažko. Pripravený však môže aspoň prežiť.
Už pred desaťročím som na túto tému napísal článok, v ktorom som upozorňoval na nevyhnutnosť intenzívnych príprav napríklad záchranárskych zložiek na už vtedy stále častejšie živelné udalosti, povodne a podobne.
Pripravení ale musia byť aj samotní občania. Aj tí, ktorí si stále myslia, že nás sa to netýka.
Čas v tomto prípade hra proti nám.
