Aby ľudia pri jeho vysielaní nezatvárali okná, ale opačne, zbystrili pozornosť!
Poznáme to viac ako desaťročie. Dva razy denne (donedávna) oznamy aj typu „Vietnamský obchodník predáva pred obecným úradom“…
K čomu by teda mestský rozhlas mal slúžiť?
„Mestský rozhlas je určený na vyhlasovanie krízového stavu a všeobecného ohrozenia na území obce (hlásenia CO, požiar, povodeň a iné), na sprostredkovanie mimoriadne dôležitých správ orgánov obce a obecného úradu“
Mestský rozhlas sa však stal tým, čím nikdy nemal byť. Niežeby Sereď bola výnimkou, u nás tak funguje viacej miest a dedín. My na začiatku a konci hlásenia aspoň netrpíme počúvaním rezkej ľudovky, hneď sa „ide na vec“. Napriek tomu väčšina ľudí buchne s oknom, alebo si vysielaný obsah nevšíma, ignoruje ho.
A to je práve problém.
Rozhlas v dobrom prípade zovšednel, v tom horšom unavuje, budí odpočívajúcich po nočnej smene alebo pred ňou, či rozčuľuje každého, kto jednoducho vo verejnom priestore otravovaný nechce byť.
O rozhlase a jeho nadužívaní sme písali už viac krát, no až nedávno bolo dovtedy denne dupľované vysielanie obmedzené na jedno, o 16. hodine.
K čomu má rozhlas slúžiť?
Na mimoriadny aktuálny a extrémne dôležitý oznam občanom. Na okamžité informovanie širokej verejnosti o blížiacom sa nebezpečenstve, na inštrukcie pri evakuácii, na zvolanie občanov alebo ich časti z určitého dôvodu na určité miesto, či ako doplnok k siréne, ktorej význam a tóny nepozná a nerozlišuje dnes už asi nik.
Inak, prakticky nikde v zahraničí sme nezaregistrovali takto nepochopiteľné zahlcovanie verejného priestoru spôsobom, voči ktorému sa prakticky nie je možné účinne brániť.
Rozhlas má byť a dnes už vlastne aj je posledným „masovokomunikačným“ prostriedkom, ktorý by mal byť funkčný aj pri výpadku alebo úmyselnom obmedzení mobilného signálu, výpadku alebo úmyselnom obmedzení internetu, poškodení a vyradení infraštruktúry a pod.
Mestský rozhlas je totiž už viac menej posledným zariadením fungujúcim „po dráte“, má dosah prakticky po celom meste a takmer za každých okolností je k dispozícii autorite cez mikrofón, do ktorého by malo byť stručne, jasne, zrozumiteľne a nezameniteľne povedané to, čo v danom momente občan nezistí z novín, sociálnych sietí, od kamoša a – áno ani z oficiálneho webu mesta a ani zo SOL, lebo všetko môže byť z rozhodnutia inej autority celoplošne vypnuté, či potrebná infraštruktúra môže už nebyť funkčnou. Teda to, čo mu môže zachrániť život.
Správne, máme na mysli možný vojnový konflikt, či inú udalosť vyžadujúcu si vyššie uvedené obmedzenia.
Vychádzajúc z informácií a vyhlásení predstaviteľov spojencov v NATO, vojnový konflikt sa vylúčiť nedá a podľa niektorých nestojí otázka či, ale kedy k nemu príde. Sme v blízkosti jadrovej elektrárne a v meste máme dislokovanú armádu – áno vojakov, ktorí sú súčasťou NATO.
A ak zoberieme do úvahy verejné a stále častejšie opakované výstrahy predstaviteľov Ruskej federácie, tak použitie ich najničivejších zbraní voči štátom NATO je reálne. V dohľadnej dobe.
Preto by mesto (a nielen naše) malo bezodkladne skončiť s používaním mestského rozhlasu na bežné oznamy, čím by po určitej (ťažko povedať ako dlhej) dobe ľudia prirodzene začali vysielanie mestského rozhlasu vnímať ako dôležité a brať ho vážne. Nechcime znovu vážne veci začať chápať až v momente, kedy bude neskoro…
vydrbana dedina
Dozvieš sa, čo treba. Kto príde čo predávať, kto bude mať poslednú rozlúčku, čo sa chystá. Na dedine je život iný, tam majú oznamy o bežnom živote význam.