Ani lepidiel za socializmu zrovna nebolo k dostaniu veľa. Asi práve preto, si dve základné pamätá snáď každý, kto v socialistickom Československu žil.
Charakteristický obal, vôňa, vlastne zápach – to poznáme aj po desaťročiach.
Do Múzea totality sme získali síce zjavne používané kúsky, no na vystavenie dobré.
Aj vy si ich pamätáte?
ISSN 1337-8481
© SeredOnLine.sk všetky práva vyhradené. Obsah novín je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom. Prepis , šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané. Logo a názov novín: © Miloš Majko Noviny sú aktualizované priebežne. Články uverejnené na SeredOnLine.sk neprechádzajú jazykovou korektúrou. Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.
Ikonické lepidla, najmä ten kanagon, s ktorým sme postavilli množstvo modelov lodí či áut.. A s tým kanagonom bolo aj množstvo srandy pri podpaľovaní a pod.
A hoci sa vyrába dodnes, už to nestojí za nič.
Kanagon stál vždy za nič, len nič iné nebolo. Ešte by som spomenul klovatinu. Dnes by nikoho nenapadlo siahnuť po týchto „skvelých“ produktoch socializmu.
Kanagom
kanagon bolo otrasne lepidlo a to som ho pouzival roky, ale nic ine nebolo – nahovno bol vtedy a bol by aj teraz, nastastie je vela inych moznosti
Ak už chces byť taký správny tak potom kanagóm. Ale ľudovo tomu ľudia hovorili vždy kanagon.
Boli taki co ho cuchali a mali lacnu nirvanu 🙂